Archív kategorií: Zamyslenia

Poznáš Ho?

U evanjelistu Matúša 7,22.23 čítame: „Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí.“ K tomu si môžeme ešte prečítať aj záver podobenstva o desiatich pannách u Mat 25,11.12: „Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám!  On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás.

O čom hovorí Ježiš Kristus v citovaných textoch? Aký nedostatok je vytýkaný tým, ktorí sa nakoniec nedostanú do Božieho kráľovstva? Podali slabý výkon? Málo o Ježišovi hovorili? Nevykonávali v Jeho mene veľké veci? Neurobili snáď dostatok zázrakov? Nepoznali snáď dostatočne niektorý vieroučný bod, o ktorom Písmo hovorí? Bol problém v ich akademickom vzdelaní? Nazbierali málo dobrých skutkov v živote? Odrecitovali málo textov Písma naspamäť? Nemali vhodný výzor či dostatočne biele rúcha? NIE! Zásadne nie! V čom teda zlyhali? V jednej jedinej veci. Ježiš im vytýka, že ich nepozná. Niežeby ich nepoznal podľa mena.

V biblickom kontexte slovíčko poznať znamená niečo omnoho viac, ako iba teoretické poznanie. Už na začiatku Biblie čítame, že: Pokračovať v čítaní

Pasívny a aktívny Ježiš

U evanjelistu Marka v 1. kapitole v 35. až 39. verši čítame:  „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

Vždy, keď uvažujem o svojej službe pre Pána, myslím na tieto texty. Je ráno. Učeníci na čele s Petrom už chcú pracovať a slúžiť. Ľudia hľadajú Ježiša a pýtajú sa učeníkov na neho. Tí ho nakoniec nachádzajú, ako sa modlí. S vyčítajúcim tónom v hlase sa na neho obracajú: „Všetci ťa hľadajú!“

Ježiš, ktorý mal za sebou rušný deň, nevyspáva. Ešte pred svitaním odchádza na pusté miesto a tam sa modlí. Fascinuje ma, ako Ježiš svojich učeníkov vychováva. Nevyčíta im ich neduchovnosť, nesmeruje  k nim kázanie o dôležitosti modlitby. Ako keby ich výčitku prepočul. Pozýva ich k misijnej práci do blízkych mestečiek. Stačí, že ho našli, ako sa modlí. Myslím si, že to bolo veľmi účinné kázanie. Bez slov a o modlitbe. Misijnej aktivite Ježiša Krista predchádzalo pasívne stíšenie sa na kolenách so svojím Otcom. Komunikácia s Ním bola pre Ježiša prioritou číslo jeden.

Ježiš Kristus počas svojej pozemskej služby nie raz Pokračovať v čítaní

Na akom základe staviaš?

Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký.“  (Mat 7,24-27)

Keď pred takmer dvetisíc rokmi Ježiš Kristus ukončil týmito slovami svoju Reč na vrchu, jeho poslucháči vedeli o čom hovorí. Mnohí z Kristových poslucháčov prežili svoj život pri Galilejskom jazere. Z úpätia vrchu, kde počúvali Ježišove slová, mohli vidieť údolie a úžľabiny, ktorými si bystriny razili cesty k jazeru. V lete sa voda často celkom vytratila z riečísk a zostali po nej len vyschnuté korytá. Keď sa však nad kopcami strhli zimné búrky, voda z nich naplnila riečiská nezadržateľnými prúdmi, ktoré zaplavili údolie a strhávali so sebou všetko, čo im stálo v ceste. Neraz aj obydlia, ktoré si roľníci postavili na úrodných rovinách zdanlivo mimo nebezpečenstva. Na návršiach boli však domy postavené na skalách. V niektorých oblastiach si ľudia stavali domy len z kameňa. Mnohé z nich odolávali búrkam po tisícročia. Pri stavbe takých domov sa vynaložilo veľa námahy a prekonalo sa mnoho prekážok. Nebol k nim pohodlný prístup, ba ani ich okolie nebolo také lákavé ako úrodné roviny. Domy však stáli na skalách, preto na ne márne dorážali víchrice, búrky a záplavy. (EGW, Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev, str. 148)

Dnes, keď sa na nás valia vody hospodárskej krízy, narušených medziľudských vzťahov a globálnych problémov, nepomôžu Pokračovať v čítaní

Ako využívame „leto“?

  Čítajme v knihe proroka Jeremiáša v ôsmej kapitole od dvadsiateho verša: „Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!“

V akom čase dnes žijeme? Keby sme sa preniesli do obdobia spred roku 1989, zistili by sme, že možnosti, ktoré oproti tomu máme dnes k zvestovanie Božej dobrej správy pre ľudí okolo nás, sú ozaj možnosťami leta, žatvy a hojnosti. Ako využívame toto obdobie? Poučili sme sa zo skúsenosti starého Izraela?

Náboženská sloboda, ktorá nás takmer v ničom neobmedzuje. Štátom ustanoveným zákonom vymeraný priestor pre praktizovanie našej viery, o čom sa v mnohých krajinách sveta dodnes iba sníva. Ako naše rodiny, náš zbor, naša cirkev využíva tieto možnosti? Ako využívame leto a čas žatvy? Nebudeme musieť raz zaplakať slovami proroka Jeremiáša: „Žatva prešla, skončilo sa leto a my nie sme zachránení!“?

Leto, dobré počasie a čas žatvy netrvá naveky. Pokračovať v čítaní

Interview s Bohom

 

„Poď ďalej,“ povedal Boh.  „Tak ty by si so mnou chcel urobiť interview?“

 „Ak máš čas?“ povedal som.

 Boh sa usmial a odpovedal:

“Môj čas je večnosť a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa vlastne chceš spýtať?“

 „Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“

 Boh odpovedal:

Pokračovať v čítaní

Jedno

Dva príbehy v Biblii, dve rovnaké slovíčka, dve výzvy a dve pozvania. Marta a bohatý mládenec. Čo majú spoločné?

Keď Pán Ježiš hovorí u evanjelistu Lukáša v desiatej kapitole k ustarostenej a k frustrovanej Marte, dáva jej za príklad sestru Máriu. Doslova čítame: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len JEDNO. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme“.  (Luk 10,41.42)

Rovnako pri rozhovore s bohatým mládencom u evanjelistu Marka Ježiš hovorí: „JEDNO ti chýba. Choď, predaj všetko čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mk 10, 21,22)

V súvislosti s dvoma uvedenými textami sa v mojej mysli vynára niekoľko otázok: „Čo je to JEDNO, čo Marte a bohatému mládencovi chýba? Čo je to JEDNO, čo našla Mária a čo Ježiš ponúka Marte, bohatému mládencovi i nám, bratom a sestrám?“

Pokračovať v čítaní

Iniciatívny Boh

 „A Hospodin Boh volal na Adama a riekol mu: Kde si?“.“ (Gen3,9) Adam a Eva zablúdili. Ich vzťah k Stvoriteľovi bol narušený. Predtým sa na stretnutie s Ním tešili, teraz nie. Schovali sa. Báli sa. Vždy ma fascinuje, keď čítam hore uvedený text. Ten, kto je iniciatívny, ten kto robí prvý krok k náprave toho, čo človek pokazil, je Hospodin. A je to tak vždy.

Nielen Adam a Eva, ale celé ľudstvo zablúdilo. Kto je iniciatívny pri riešení tohto problému? „A Syn človek prišiel a hľadal a spasil to, čo bolo zahynulo.“ (Luk 19,10) Je to ON. Náš Stvoriteľ a Vykupiteľ. On prichádza. On hľadá. On zachraňuje. On prvý podáva ruku. On sa skláňa.

Niekedy sa mi stáva, že môj vzťah k Pánovi slabne. Strácam nadšenie pre prácu na Božom diele. Ochabujem vo viere. Som sklamaný zo svojho zlyhania. Schovávam sa pred Ním. Nemám chuť sa modliť. Viete aká je moja skúsenosť? Znova a znova prežívam Jeho iniciatívnu lásku. Osloví ma. Úsmevom mojej manželky. Slzou, ktorá sa zaleskne v jej oku. Objatím mojich detí, mamičky či ocka.. Svietiacim slniečkom. Štebotavými vtáčikmi. Rozkvitnutou voňavou kvetinkou. Žblnkotajúcim potôčikom. Pofukujúcim vetríkom. Bubnujúcimi kvapkami dažďa. Nádhernou snehovou vločkou. Džavotom bezstarostných detí. Chutným ovocím. Pradúcou a túliacou sa mačičkou. Štekajúcim psíkom. SMS-kou od niekoho z mojich známych. E-mailom od mojich spolupracovníkov. Povzbudivým telefonátom od brata či sestry. Hudbou či pesničkou. Svojím Slovom. Myšlienkou…atď. Ako dobre, že používa toľko ciest! Ako dobre, že vie, kedy, kde, ako a prečo!  Pokračovať v čítaní

Prečo plačeš? Koho hľadáš?

            „Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš. Prečo plačeš? spýtal sa jej. Koho hľadáš? Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem. Mária! prihovoril sa jej Ježiš. Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni! To znamená Majstre!“  (Ján 20, 14-16) 

          V uvedených textoch Písma stretávame Máriu, ktorá plače. Zrútil sa jej celý svet a nevie, ako ďalej. Ježiš, bol v hrobe, a teraz tam nie je! Tak toto je už priveľa! Nestačí, že sa nechal ukrižovať, ale teraz, keď chcela zabalzamovať jeho telo, zisťuje, že Ježišovo telo z hrobu zmizlo! Kto ho len mohol ukradnúť? Prečo ešte aj toto? Slzy sa jej tlačia do očí…. Tí dvaja, ktorých videla v hrobe sú takí nechápaví! Oni sa pýtajú, prečo plače! Či nevedia, ako jej srdce krváca? Nerozumejú, čo teraz prežíva? Obracia sa a cez slzy vidí nejakú postavu. Áno, on to bude vedieť –  záhradník! On určite vie, možno práve on ho odniesol! Nestačí ani len otvoriť ústa a neznámy sa pýta prvý: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Akože to nevie? Nepočul pred chvíľou, o čom sa s tými dvomi rozprávala? Veď im to už povedala.  Pokračovať v čítaní