Archív kategorií: Zamyslenia

Jedno

Dva príbehy v Biblii, dve rovnaké slovíčka, dve výzvy a dve pozvania. Marta a bohatý mládenec. Čo majú spoločné?

Keď Pán Ježiš hovorí u evanjelistu Lukáša v desiatej kapitole k ustarostenej a k frustrovanej Marte, dáva jej za príklad sestru Máriu. Doslova čítame: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len JEDNO. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme“. (Luk 10,41.42)

Rovnako pri rozhovore s bohatým mládencom u evanjelistu Marka Ježiš hovorí: „JEDNO ti chýba. Choď, predaj všetko čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mk 10, 21,22)

V súvislosti s dvoma uvedenými textami sa v mojej mysli vynára niekoľko otázok: „Čo je to JEDNO, čo Marte a bohatému mládencovi chýba? Čo je to JEDNO, čo našla Mária a čo Ježiš ponúka Marte, bohatému mládencovi i nám, bratom a sestrám?“

Pokračovať v čítaní →

Iniciatívny Boh

„A Hospodin Boh volal na Adama a riekol mu: Kde si?“.“ (Gen3,9) Adam a Eva zablúdili. Ich vzťah k Stvoriteľovi bol narušený. Predtým sa na stretnutie s Ním tešili, teraz nie. Schovali sa. Báli sa. Vždy ma fascinuje, keď čítam hore uvedený text. Ten, kto je iniciatívny, ten kto robí prvý krok k náprave toho, čo človek pokazil, je Hospodin. A je to tak vždy.

Nielen Adam a Eva, ale celé ľudstvo zablúdilo. Kto je iniciatívny pri riešení tohto problému? „A Syn človek prišiel a hľadal a spasil to, čo bolo zahynulo.“ (Luk 19,10) Je to ON. Náš Stvoriteľ a Vykupiteľ. On prichádza. On hľadá. On zachraňuje. On prvý podáva ruku. On sa skláňa.

Niekedy sa mi stáva, že môj vzťah k Pánovi slabne. Strácam nadšenie pre prácu na Božom diele. Ochabujem vo viere. Som sklamaný zo svojho zlyhania. Schovávam sa pred Ním. Nemám chuť sa modliť. Viete aká je moja skúsenosť? Znova a znova prežívam Jeho iniciatívnu lásku. Osloví ma. Úsmevom mojej manželky. Slzou, ktorá sa zaleskne v jej oku. Objatím mojich detí, mamičky či ocka.. Svietiacim slniečkom. Štebotavými vtáčikmi. Rozkvitnutou voňavou kvetinkou. Žblnkotajúcim potôčikom. Pofukujúcim vetríkom. Bubnujúcimi kvapkami dažďa. Nádhernou snehovou vločkou. Džavotom bezstarostných detí. Chutným ovocím. Pradúcou a túliacou sa mačičkou. Štekajúcim psíkom. SMS-kou od niekoho z mojich známych. E-mailom od mojich spolupracovníkov. Povzbudivým telefonátom od brata či sestry. Hudbou či pesničkou. Svojím Slovom. Myšlienkou…atď. Ako dobre, že používa toľko ciest! Ako dobre, že vie, kedy, kde, ako a prečo! Pokračovať v čítaní →

Prečo plačeš? Koho hľadáš?

„Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš. Prečo plačeš? spýtal sa jej. Koho hľadáš? Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem. Mária! prihovoril sa jej Ježiš. Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni! To znamená Majstre!“ (Ján 20, 14-16)

V uvedených textoch Písma stretávame Máriu, ktorá plače. Zrútil sa jej celý svet a nevie, ako ďalej. Ježiš, bol v hrobe, a teraz tam nie je! Tak toto je už priveľa! Nestačí, že sa nechal ukrižovať, ale teraz, keď chcela zabalzamovať jeho telo, zisťuje, že Ježišovo telo z hrobu zmizlo! Kto ho len mohol ukradnúť? Prečo ešte aj toto? Slzy sa jej tlačia do očí…. Tí dvaja, ktorých videla v hrobe sú takí nechápaví! Oni sa pýtajú, prečo plače! Či nevedia, ako jej srdce krváca? Nerozumejú, čo teraz prežíva? Obracia sa a cez slzy vidí nejakú postavu. Áno, on to bude vedieť – záhradník! On určite vie, možno práve on ho odniesol! Nestačí ani len otvoriť ústa a neznámy sa pýta prvý: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Akože to nevie? Nepočul pred chvíľou, o čom sa s tými dvomi rozprávala? Veď im to už povedala. Pokračovať v čítaní →