„Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,  tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.“ (5 Moj 32,11)

Sloveso „vznáša sa“, ktoré je použité v texte tzv. Božej piesne, ktorú Mojžiš zaznamenal tesne pred svojou smrťou, je rovnaké, ako to, ktoré charakterizuje Božieho Ducha na začiatku stvorenia v 1 Moj 1,2: „Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.“

V tomto výraze je obsiahnuté všetko. Hospodin sa vznáša. Jeho Duch sa vznáša. ON bdie. ON pozorne sleduje. Jeho láska Mu nedovolí byť ľahostajným. ON je pripravený konať v prospech svojho stvorenia. ON je pripravený nežne prejaviť svoju lásku tak, ako orol, ktorý chráni a sprevádza svoje mláďatá. Jeho „vznášanie sa“ je Jeho spôsob vedenia svojich detí, svojho ľudu.

Aké úžasné povzbudenie! Tvárou v tvár súčasnému stavu nášho sveta, ktorý sa blíži k  Pokračovať v čítaní →

„A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.  A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.  Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla. Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci, a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.“  (Luk 10, 38-42) 

 Nie raz sa mi stalo, že som sám seba pristihol pri tom, ako sa snažím zmeniť. Túžim sa zbaviť zlozvykov. Chcem hovoriť tichšie, chcem sa zbaviť nervozity, chcem zvíťaziť nad svojou pohodlnosťou, či chcem byť prívetivejší a milší. Snažím sa, vytyčujem si ciele, ale nejde mi to. Znova a znova zisťujem, keď som si myslel, že už som zvíťazil, práve vtedy opäť padám a prehrávam. Čo s tým mám urobiť? Akú mám možnosť? Kde robím chybu?

Mária odhalila, čo je tajomstvom zotrvávania  v stave víťazstva. Nič nebolo pre ňu dôležitejšie, ako byť pri Ježišovi. Využívala každú príležitosť k tomu, aby sedela pri nohách Ježišových. Ona totiž pochopila, čo aj my vieme, ale na to často zabúdame: „V boji s hriechom nemáme šancu zvíťaziť. V našej kresťanskej skúsenosti si musíme uvedomiť, že jedine Pokračovať v čítaní →

„Pokušenie, ktoré na vás doľahlo, je len ľudské. Boh je však verný, On nedopustí, aby ste boli pokúšaný nad svoje sily, ale s pokušením dá aj východisko, aby ste ho vládali zniesť.“              (1 Kor 10, 13)

Tento text Biblie je pre mňa jeden z najkľúčovejších. Vždy, keď si myslím, že je toho veľa, spomeniem si na toto zasľúbenie a úmyselne si ho pripomínam.

Ľudské pokušenia. Prežívaš ich? Ja áno. Som pokúšaný, aby som sa neustále sťažoval na ťažkú dobu, v ktorej žijeme. Som pokúšaný, aby som urobil to alebo ono. Som pokúšaný reagovať podráždene na všetky nečakané podnety, s ktorými sa stretávam a ktoré ma vyvádzajú z môjho konceptu. Som pokúšaný, aby som sa v mojej mysli zaoberal iba sám so sebou a so svojimi problémami. Som pokúšaný… niekedy tak silno, že Pokračovať v čítaní →

 „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.  A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.“ (Žid 2,17.18)

Nie raz sa mi stáva, že keď prežívam problémy a ťažkosti vo svojom živote, začínam pochybovať. Pochybujem sám o sebe. Pochybujem o tom, či som urobil všetko preto, aby som tomu, čo na mňa dolieha, predišiel. Pochybujem o tom, či to, ako veci vidím a riešim, je ten najlepší pohľad a najlepšie riešenie. Pochybujem aj o druhých. Pochybujem o tom, či mi vôbec môžu rozumieť. Pochybujem, že keby boli v mojej koži, či by obstáli aspoň tak, ako ja. Pochybujem aj o okolnostiach a súvislostiach. Keby nie to, alebo ono, určite by sa to nestalo. Určite by som neprežíval to, čo prežívam. Občas sa pristihnem aj pri tom, že pochybujem aj o Bohu, o Ježišovi Kristovi. Môže mi On vôbec rozumieť? Prežíval to čo ja? Vie, čo sú to ťažkosti a problémy? Vie, čo to je bojovať proti hriechu, keď nikdy nezhrešil? Vie, čo to je byť chorý, keď bol stále zdravý?

Náš text hovorí, že sa musel vo všetkom pripodobniť človekovi. Boh má osobnú skúsenosť s hriechom a s jeho následkami! Dokonca prežil aj Pokračovať v čítaní →

Vyjadrovať sa stručne a jasne. To jedna z požiadaviek dnešnej doby. Ale nielen tej. Aj v Písme nájdeme takéto výzvy. Medzi tie najznámejšie patria určite Pavlove výroky v jeho prvom liste k Tesaloničanom: „Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte…“ (1Tes 5,16-18).

Radosť, modlitba a vďačnosť. Všetky tri výrazy sú spojené s absolútnymi prívlastkami. Ustavične sa radujte. Nepreháňa tu Pavol? Dá sa to vôbec? Čo, keď mi do smiechu nie je? Čo keď ma môj blížny práve vyhodil na ulicu sprevádzajúc ma nelichotivými nadávkami? Čo keď mi práve diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu? Čo keď zápasím s prežitím? Čo keď som práve rozbil svoje auto? Čo keď sa mi rúcajú moje vzťahy? O pár veršov ďalej (1 Tes 5,22) Pavol zaraďuje radosť medzi ovocie Ducha. Takže tu ide o radosť, ktorá vzniká ako dôsledok pôsobenia Ducha Svätého. Takáto radosť sa prejavuje aj počas utrpenia (1 Tes 1,6). Myslím na spievajúcich Pavla a Sílasa vo väzení… Je to ten vnútorný pokoj, ktorý musíme prijať ako dar. Pre rozšírenie pochopenia Pavol zaraďuje svoj druhý výrok. Neprestajne sa modlite. Ustavičná radosť súvisí s  Pokračovať v čítaní →

U evanjelistu Matúša 7,22.23 čítame: „Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí.“ K tomu si môžeme ešte prečítať aj záver podobenstva o desiatich pannách u Mat 25,11.12: „Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám!  On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás.“

O čom hovorí Ježiš Kristus v citovaných textoch? Aký nedostatok je vytýkaný tým, ktorí sa nakoniec nedostanú do Božieho kráľovstva? Podali slabý výkon? Málo o Ježišovi hovorili? Nevykonávali v Jeho mene veľké veci? Neurobili snáď dostatok zázrakov? Nepoznali snáď dostatočne niektorý vieroučný bod, o ktorom Písmo hovorí? Bol problém v ich akademickom vzdelaní? Nazbierali málo dobrých skutkov v živote? Odrecitovali málo textov Písma naspamäť? Nemali vhodný výzor či dostatočne biele rúcha? NIE! Zásadne nie! V čom teda zlyhali? V jednej jedinej veci. Ježiš im vytýka, že ich nepozná. Niežeby ich nepoznal podľa mena.

V biblickom kontexte slovíčko poznať znamená niečo omnoho viac, ako iba teoretické poznanie. Už na začiatku Biblie čítame, že: Pokračovať v čítaní →

U evanjelistu Marka v 1. kapitole v 35. až 39. verši čítame:  „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.“

Vždy, keď uvažujem o svojej službe pre Pána, myslím na tieto texty. Je ráno. Učeníci na čele s Petrom už chcú pracovať a slúžiť. Ľudia hľadajú Ježiša a pýtajú sa učeníkov na neho. Tí ho nakoniec nachádzajú, ako sa modlí. S vyčítajúcim tónom v hlase sa na neho obracajú: „Všetci ťa hľadajú!“

Ježiš, ktorý mal za sebou rušný deň, nevyspáva. Ešte pred svitaním odchádza na pusté miesto a tam sa modlí. Fascinuje ma, ako Ježiš svojich učeníkov vychováva. Nevyčíta im ich neduchovnosť, nesmeruje  k nim kázanie o dôležitosti modlitby. Ako keby ich výčitku prepočul. Pozýva ich k misijnej práci do blízkych mestečiek. Stačí, že ho našli, ako sa modlí. Myslím si, že to bolo veľmi účinné kázanie. Bez slov a o modlitbe. Misijnej aktivite Ježiša Krista predchádzalo pasívne stíšenie sa na kolenách so svojím Otcom. Komunikácia s Ním bola pre Ježiša prioritou číslo jeden.

Ježiš Kristus počas svojej pozemskej služby nie raz Pokračovať v čítaní →

  Čítajme v knihe proroka Jeremiáša v ôsmej kapitole od dvadsiateho verša: „Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!“

V akom čase dnes žijeme? Keby sme sa preniesli do obdobia spred roku 1989, zistili by sme, že možnosti, ktoré oproti tomu máme dnes k zvestovanie Božej dobrej správy pre ľudí okolo nás, sú ozaj možnosťami leta, žatvy a hojnosti. Ako využívame toto obdobie? Poučili sme sa zo skúsenosti starého Izraela?

Náboženská sloboda, ktorá nás takmer v ničom neobmedzuje. Štátom ustanoveným zákonom vymeraný priestor pre praktizovanie našej viery, o čom sa v mnohých krajinách sveta dodnes iba sníva. Ako naše rodiny, náš zbor, naša cirkev využíva tieto možnosti? Ako využívame leto a čas žatvy? Nebudeme musieť raz zaplakať slovami proroka Jeremiáša: „Žatva prešla, skončilo sa leto a my nie sme zachránení!“?

Leto, dobré počasie a čas žatvy netrvá naveky. Pokračovať v čítaní →

„Poď ďalej,“ povedal Boh.  „Tak ty by si so mnou chcel urobiť interview?“

 „Ak máš čas?“ povedal som.

 Boh sa usmial a odpovedal:

“Môj čas je večnosť a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa vlastne chceš spýtať?“

 „Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“

 Boh odpovedal:

Pokračovať v čítaní →