(Ef 3,14-19): „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás jeho Duchom mocne zosilnel vnútorný človek a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“
Prečítaný text je Pavlovou modlitbou. Pavol sa modlí o moje – naše potreby. Hovorí o tom, že má byť v nás Duchom Svätým mocne zosilnený vnútorný človek. Vyjadruje túžbu, aby Kristus skrze vieru prebýval v našich srdciach. Ďalej zdôrazňuje nutnosť poznania Kristovej lásky. Nakoniec hovorí o naplnení celou Božou plnosťou.
Zaujala ma práve jeho posledná prosba. Čo to je „byť naplnení celou Božou plnosťou?“I. Čím sme plní?
1) Čím sú ľudia plní?
a) Ľudia okolo nás sú plní sklamania, horkosti, nespokojnosti, neistoty, nepokoja, strachu…
b) V Rim 1,29 čítame: „Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti…“
c) Iz 1,6 dodáva: „Nič nie je na ňom zdravé, od hlavy po päty samá modrina, jazva a čerstvá rana, opuchnutá, neobviazaná a neošetrená olejom. “
To všetko je v človekovi… a je toho niekedy viac ako dosť…
2) Ako to je s veriacim?
Platí toto svedectvo Biblie i o kresťanoch, adventistoch, alebo dokonca i o nás?
Áno. Často sme plní starostí či práce… Niektorí sme plní poznania a vedomostí… Sme plní toho, čo sa okolo nás deje… Občas sme plní kritiky… Je v nás ešte veľa ľudského…
3) Máme byť plní celej Božej plnosti
Skúsme si to zameniť na drobné. Vieme, že:
a) Jozua bol muž plný ducha múdrosti (5 Moj 34,9)
b) Štefan bol plný viery milosti a sily (Sk 6,8)
c) Učeníci boli zrazu naplnení Svätým Duchom (Sk 2,4)
Boží mužovia boli plní Božích darov.
Istá žena – sestra – to pri svojom krste vyjadrila takto: „Ja som toho tak plná, že by som to chcela vykričať všetkým ľuďom…“
Čím som naplnený ja, čím si naplnený ty? Nechýba nám niečo z tej plnosti Božej? Nevyprchalo niečo z nás? Neochablo naše nadšenie? Nestratili sme prvú lásku? Toto sú otázky, na ktoré by sme si dnes mali dať odpovede! Nemali by sme sa uspokojiť s prázdnotou, ale ani s polovičatosťou. Boh nám neponúka iba niečo, len trošku zo svojej plnosti. On nám ponúka celú svoju plnosť.
II.Boh nás chce naplniť
Motoristi by povedali, že nám chce dať „plnú nádrž“. Čo sa stane, keď si kúpime do takmer prázdnej 50 litrovej nádrže iba 2-3 litre benzínu a vydáme sa na cestu, ktorá je dlhá 200 kilometrov? Zostaneme visieť na ceste…
Často sa nám to opakuje aj v našom duchovnom živote. Vlastníme iba málo z celej Božej plnosti. Krátko sa pomodlíme… krátko si niečo prečítame a pretože sme trochu získali, ponáhľame sa za povinnosťami… a zostávame občas visieť na ceste…
Chcem nám pripomenúť jeden dej zo Starej Zmluvy. Nájdeme ho opísaný v 2 Kr 4,8-37. Sunamitskej žene náhle zomiera na úpal jediný syn, ktorého dostala ako dar od Hospodina podľa slova proroka Elizea. Vo svojom veľkom zármutku vyhľadala Božieho služobníka. Elizeus a jeho služobník Geházi si vypočuli jej bolesť. Elizeus a Geházi reprezentujú dve skupiny Božích detí, Božích spolupracovníkov. Pozrime sa, ako dopadli pri riešení problému.
1) Geházi: 2 Kr 4,29.31: „29 Vtedy povedal Geházimu: Prepáš svoje bedrá a vezmi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stretneš voľakoho, nepozdravíš ho, a keď teba pozdraví voľakto, neodpovieš mu a položíš moju palicu na tvár chlapcovu… 31 A Geházi odišiel pred nimi a položil palicu na tvár chlapcovu, ale nebolo hlasu, ani nebolo pozoru. A vrátiac sa jemu vústrety oznámil mu a povedal: Neprebudil sa chlapec.“
Geházi vlastnil niečo málo. Zvieral v ruke palicu Elizeovu. Šiel, aby vykonal svoju povinnosť. Mal pocit zodpovednosti – bez lásky. Urobil presne všetko tak, ako mal, podľa inštrukcií. Nič sa nestalo. Prečo? Bola chyba u Geháziho, alebo sa mýlil Elizeus?
2) Elizeus: 2Kr 4,32-35: „32 A keď vošiel Elizeus do domu, hľa, chlapec bol mŕtvy, položený na jeho posteli. 33 A vojdúc zamkol za nimi za obidvoma dvere a modlil sa Hospodinovi. 34 A keď vyšiel hore, ľahol si na dieťa, položil svoje ústa na jeho ústa a svoje oči na jeho oči a svoje ruky na jeho ruky a zohol sa nad ním. A telo dieťaťa sa zohrialo. 35 Potom sa obrátil a prešiel po dome raz sem a raz ta a zase vyšiel hore a zohol sa nad ním. A chlapec kýchnul až do sedem ráz a chlapec otvoril svoje oči.“
Elizeus zavrel dvere pred obidvomi. Modlí sa v súkromí. Odovzdáva sa Bohu. Dáva sa prestúpiť všetkou plnosťou Božou. Predtým, ako bude rozdávať, musí sa naplniť. Položil sa na dieťa – oči na oči, ústa na ústa, ruky na ruky… Stotožnil sa s ním! Skôr, ako niekomu pomôžeme, musíme sa s ním stotožniť. Chápať ho… Cítiť ho… Tak, ako Elizeus chlapca. Geházi je plný slov, Elizeus je plný činov… Elizeus zahrial to dieťa. Nevzdal sa po prvom pokuse. Geházi bol hneď hotový… Možno mal dopredu svoj názor a myslel si: „To je stratený prípad!“ Dieťa bolo mŕtve – studené. Aby ho Elizeus mohol zahriať, musel byť sám rozohriaty. Musel horieť a byť naplnený teplom Božej lásky. Nás čaká rovnaká úloha. Kiež by sme ako Boží učeníci dokázali rozohriať nejedno studené Božie dieťa. To Boh od nás očakáva.
Elizeus a Geházi. Dvaja Boží poslovia. Jeden naplnený celou Božou plnosťou natoľko, že mohol rozdávať. Druhý mal iba „niečo“ – ale nemohol rozdávať, pretože sám mal nedostatok.
V 2 Sam 18 kap. Je zaznamenaný podobný prípad. Čítame tam o mužovi, ktorý chcel niesť posolstvo, utekal viacej ako ostatní poslovia, ale keď sa ho opýtali na konkrétnu správu hovorí v 29. verši: „Kráľ sa spýtal: Ako sa má mladý Absolón? Achímaac odvetil: Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Jóab vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.“ Niečo robil, niečo videl… Apoštol Pavol nehovorí: „Majte niečo Božieho v sebe“, ale „Buďte naplnení celou plnosťou Božou“
Keby nebeská váha podčiarkla s spočítala náš život, náš obsah, obsah nášho srdca a myslenia, ako v prípade Balsazára – sestry a bratia, drahí priatelia, aký by bol výsledok? Aká konečná cifra by vyšla? „…bol si odvážený na váhach a ukázalo sa, že si nedostatočný“ (Dan 4,27) Nedostatočný. Ľahký. Prázdny. Do polovice plný. Na 90% plný… Pán chce, aby sme boli plní na 100%. „A môj Bôh naplní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristu Ježišovi.“ (Fil 4,19)
Spomínam si, že raz, keď som odchádzal z istého domu po tom, čo som tam vybavil objednávku, podával mi pri odchode malý chlapec svoju ľavú ruku. Povedal som: „Nie, ja chcem druhú ruku!“ Tak mi podal svoju pravú ruku, ale so zatvorenou dlaňou. Mamička mu dohovárala: „Otvor svoju ruku!“ Tak mi podal dva prsty. Na ďalšie presviedčanie otvoril nakoniec celú ruku a z dlane mu vypadol malý kamienok.
To je obraz nášho odovzdania sa. Často naťahujeme a ponúkame Pánu Ježišovi svoje ľavice, a v pravej ruke niečo držíme, čo by sme neradi pustili… A keď nakoniec naťahujeme i pravú ruku, ešte stále v nej zvierame to svoje…
Otvorme dnes opäť svoje ruky a svoje srdcia – ale úplne, nech vypadne každý kamienok, aby nás Pán Ježiš mohol naplniť celou Božou plnosťou.
Kiež i o nás platí to, čo je u Jána 1,16: „Z jeho plnosti sme my všetci prijali, milosť za milosťou.“
Amen.