Čítajme v knihe proroka Jeremiáša v ôsmej kapitole od dvadsiateho verša: „Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!“
V akom čase dnes žijeme? Keby sme sa preniesli do obdobia spred roku 1989, zistili by sme, že možnosti, ktoré oproti tomu máme dnes k zvestovanie Božej dobrej správy pre ľudí okolo nás, sú ozaj možnosťami leta, žatvy a hojnosti. Ako využívame toto obdobie? Poučili sme sa zo skúsenosti starého Izraela?
Náboženská sloboda, ktorá nás takmer v ničom neobmedzuje. Štátom ustanoveným zákonom vymeraný priestor pre praktizovanie našej viery, o čom sa v mnohých krajinách sveta dodnes iba sníva. Ako naše rodiny, náš zbor, naša cirkev využíva tieto možnosti? Ako využívame leto a čas žatvy? Nebudeme musieť raz zaplakať slovami proroka Jeremiáša: „Žatva prešla, skončilo sa leto a my nie sme zachránení!“?
Leto, dobré počasie a čas žatvy netrvá naveky. Leto ako vhodný okamžik, vhodná príležitosť môže veľmi skoro pominúť. Keď Pán Ježiš zaplakal nad Jeruzalemom hovorí tiež o nevyužitej, premárnenej príležitosti: „Jeruzaleme, Jeruzaleme…koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla, ale nechceli ste! (Matúš 23, 37)
Ako využívame naše príležitosti, milé sestry, milí bratia? Nebude musieť aj nad nami Ježiš Kristus zaplakať? Čítajme verše 25 až 27 u evanjelistu Lukáša v štvrtej kapitole: „Ale pravdu vám hovorím, že za dní Eliášových bolo mnoho vdôv v Izraelovi… a k niktorej z nich nebol poslaný Eliáš, iba do Sidonskej Sarepty k žene vdove. A mnoho malomocných bolo v Izraelovi za proroka Elizea, a nikto z nich nebol očistený, iba Náman Sýrsky.“
Mnoho vdov, no iba jedna využila príležitosť! Mnoho malomocných, no iba jeden využil veľkú možnosť! Ako je to s nami? Istotne si uvedomujeme, že ani my sme neurobili všetko, čo sme mohli. Hovorili sme si: „Snáď zajtra!“ Zajtra odstránim tú prekážku z cesty. Zajtra pomôžem susedovi. Zajtra už pôjdem niekomu povedať o Pánu Bohu. Zajtra budem ponúkať svoju pomocnú ruku núdznym. Zajtra sa už zastavím aj u tých starších ľudí. Dnes by ma veľmi zdržali. Zajtra si nájdem čas na svoje deti. Zajtra poviem svojmu partnerovi, ako mi na ňom veľmi záleží a ako si vážim to, že mi vytvára podmienky, aby som mohol bez stresu slúžiť Pánu Bohu i ľuďom. Dnes nie, až zajtra!
U Židom v tretej kapitole v 7 a 8 verši čítame: „Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujete svojich sŕdc…!“ Milá sestra, milý brat! Využime všetky možnosti dnešných dní, ktoré nám Pán dáva. Neodkladajme to, čo môžeme urobiť dnes, na zajtrajšok. Zajtra už totiž môže byť neskoro.
Áno, dnes ešte žijeme v období leta, žatvy a mimoriadnych možností. Nikto nás neprenasleduje. Nikto nám nezakazuje pracovať pre ľudí a slúžiť im. Máme možnosti, o ktorých sa nám pred nedávnom ani nesnívalo. Nikto z nás nezomiera od hladu, nikto z nás nechodí neoblečený. Čomu dávame prednosť v tomto období leta? Plačeme, nariekame a svojím postojom zanedbávame drahocenný čas pre prácu s ľuďmi? Využívame všetky svoje možnosti a schopnosti? Teraz je čas práce a čas využívania príležitostí. Urobme všetko preto, aby sme raz nemuseli spolu s prorokom Jeremiášom zaplakať: „Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!“
Daniel Márföldi