“Aký dobrý je Boh voči statočným, voči tým, čo majú srdce čisté. No mne sa temer nohy podlomili, takmer som sa zapotácal. Lebo som žiarlil na chvastúňov, keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici… kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.”(Žalmy 73,1–3.17)

“Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.”(Kolosanom 3,25)

Neočakávajte, že sa s vami bude v živote zaobchádzať spravodlivo, pretože život nie je spravodlivý! Nevyhnete sa tomu, aby vám ľudia hovorili a robili veci, ktoré si nezaslúžite. Keď s vami niekto zle zaobchádza, skúste to vidieť ako príležitosť duchovne rásť. Nemučte sa opakovaním každej nespravodlivosti a všetkého, čo urobili, aby vám ublížili. Namiesto toho požiadajte Boha, aby dal hneď do vášho srdca odpustenie osobe, ktorá vás zranila.

Nesnažte sa na zranenie stále myslieť. Namiesto toho, aby ste sa sužovali názormi iných ľudí o vás – sústreďte sa na Boha a na to, čo si o vás myslí On! V konečnom dôsledku, to čo vás zranilo, je len ľudský názor! Pamätajte, Ježiš pozná skutočnú realitu oveľa lepšie ako ktokoľvek iný.

Určite nebolo fér, že bol pribitý na kríž, aby zomrel za vaše hriechy. Ale svoj život dal dobrovoľne, aby vám mohol dať úžasný dar večného života. Dal vám omnoho viac, ako si zaslúžite, preto keď sa k vám ostatní správajú nespravodlivo, neznepokojujte sa, ani sa nahnevajte. Odpustite a zabudnite! Pamätajte, že Boh s vami zaobchádza oveľa lepšie! Boh vám žehná oveľa viac, ako by ste si kedy mohli čo i len pomyslieť!

„Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.“ (Jakub 1,12)

„Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.“ (1. Petrov list 2,19.20)

B. Kern

Neprestávam sa čudovať, aké sú krehké a silné zároveň! Vyrašia cez zamrznutú zem, keď všetko ostatné ešte spí, a na miestach, ktoré vyzerajú tak strašidelne škaredo, prinesú závan života a nádeje. Videla som snežienky vyrastať cez škáročku pohodeného deravého vedra a vravím si: To je zázrak! Sila života ako moc Ducha! Bude dobre.

No, len čo sa ich dotknete, pomaly sa budú zvädnuto kloniť k zemi. V teplej dlani sa zošúveria, sila z nich opadne. Snežienky mi pripomínajú, akí sme krehkí. A že nás bolí, keď sa nás „dotknú“.

Možno máš práve také obdobie, že sa len „lajbavo“ chúliš do Božej dlane. Máš pocit, že nemá veľký význam to, čo robíš, kto si a kde si…. ako malý kvietok, ktorý nemá dlhé trvanie. Nech ti snežienky pripomenú, že aj napriek krehkosti máš v sebe neuveriteľnú silu rásť! Je to Boží Duch, ktorý koná v Tebe, aby cez Tvoju krehkosť ohlasoval jar, v ktorej „On činí všetko nové“. A priniesol aj nádej života. Nech si pri pohľade na Tvoj život všetci frustrovaní a unavení života povedia: Boh je mocný! Bude dobre! (A. Činčuráková–Tipulová)

 K tebe sa utiekam, Hospodin, nech nie som nikdy zahanbený! Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď! Nakloň ku mne svoje ucho a pomôž mi! ³ Buď mi skalným útočiskom, kam smiem kedykoľvek prísť. Rozhodol si, že ma zachrániš, lebo ty si moja skala a moja pevnosť….Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine. Tebe dôverujem od svojej mladosti. Na Teba sa spolieham… Žalm 71,1-3;5-6)