Milé sestry a bratia, drahí priatelia!

Keď tu dnes pred Vami stojím, nemôžem inak, ako povedať s apoštolom Pavlom: „Ale z Božej milosti som to, čo som…“ (1Kor 15,10a)

Ohliadam sa za svojím doterajším životom a vidím pamätníky všetkého, čo pre mňa náš Nebeský Pán učinil.

Spomínam na svoje bezstarostné detstvo. Na svojho otca a mamičku, ktorí ma od útlej mladosti viedli k Pánu Bohu. Na ranné a večerné pobožnosti, pri ktorých sme spolu s nimi a s bratom Robom, niekedy hádam zo zotrvačnosti, spievavali: „Pane môj prosím Ťa, pomôž mi, nenechaj ma zahynúť…“ Myslím na svojho starého otca, ktorý stál pod oknom a počúval naše detské modlitby za to, aby „prijal úplnú pravdu“, až kým sa v pokročilom veku nerozhodol pre krst ponorením. Modlitba: „Pane Ježišu daj, aby šom ša štal kazateľom alebo mišionárom…“ vyvolávala úsmev na perách mnohých náhodných svedkov mojich prvých prosieb…. Dnes si čím ďalej, tým viac, uvedomujem, aké dôležité bolo, že sme z domu nikdy neodchádzali bez modlitby. Vždy, keď som sa pri odchode do školy pozrel späť, videl som v bráne či pri okne moju mamičku, ktorá mi mávala. Pamätám sa, Pokračovať v čítaní →

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia, dovoľte mi dnes úvodom otvoriť spolu s Vami texty Písma svätého  u Rim 5,6-8: „Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezbožných. Lebo sotva kto kedy zomrie za spravodlivého, pretože za dobrého by sa niekto snáď aj odvážil zomrieť. Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“

Nedávno som čítal istý príbeh, kde istá dáma rozpráva o svojom živote a v tom rozhovore otvára jedno svoje veľké tajomstvo. Toto tajomstvo nosila v sebe niekoľko desaťročí. Viete čo to bolo? Veľmi zaujímavá vec, nad ktorou často premýšľam. Ešte ako dieťa niečo zlé urobila. Nikto ju pri tom nevidel. Keď sa to potom v rodine vyšetrovalo, nemala odvahu sa prihlásiť. Traja súrodenci – deti – stáli vedľa seba a odpovedali svorne: „Ja som to nebol, ja som to nebola!“ Situácia bola stále napätejšia, vážnejšia… Tu zrazu jej brat z ničoho nič hovorí: „Ja som to bol!“ On to vzal na seba. Pani, ktorá príbeh prerozpráva – už sama bola v tom čase matkou – hovorí: „Viete, cítila som sa veľmi zvláštne. Môj brat dostal vtedy poriadny výprask kvôli mne. Bol úplne nevinný. On nevinný, niesol trest, ktorý bol určený pre mňa!“

Sestry a bratia, drahí priatelia, prežili ste v živote niečo podobného? Aj mne sa to už stalo. Je to zvláštne, keď viete, že niekto trpí kvôli vám.

Biblia tiež zaznamenáva jeden príbeh o jednom mužovi, ktorý asi dlho nevedel zabudnúť, že tesne pred svojou popravou bol prepustený a namiesto neho zomrel človek, ktorý bol úplne bez viny.

Pokračovať v čítaní →

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia, dovoľte mi dnes úvodom otvoriť spolu s Vami texty Písma svätého v 4.-tej knihe Mojžišovej 14,1-5 a 32,7-11:

4Moj 14,1-5 „V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal.  Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta? Navzájom si vraveli: Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!  Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov.“

4Moj 32,7-11 „Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin? Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu. Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin.  V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi,  “

Ľud Boží. Božie deti. Vyvolený národ. Sám Hospodin, Pokračovať v čítaní →

Milé sestry a bratia, chcel by som dnes spolu s Vami otvoriť evanjelium podľa Matúša 13 kapitolu. To, čo tu je napísané, je paralelne napísané aj u Lukáša v 13 kapitole. Niečo podobné hovorí aj evanjelista Marek vo svojej 4 kapitole. Všetci traja synoptici, teda evanjelisti, ktorí sa dívajú na vec z jedného pohľadu zaznamenávajú tieto slová, ale každý zo svojho zorného uhla a v ním zvolenom rozsahu. Zvolil som si Matúšovu verziu, lebo ten sa tomu najpodrobnejšie venuje. Čítam od prvého verša.

Matúš 13, 1-3: „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, že musel nastúpiť na loď a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu. Hovoril im v podobenstvách…“ Vynecháme prvé podobenstvá a prejdeme hneď k 31. veršu, kde čítame až po 33. verš: „Ježiš im povedal aj iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky byliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch. A povedal im ďalšie podobenstvo: nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch meríc múky, takže všetko nakyslo.“

„Na brehu Galilejského jazera sa zišiel veľký zástup tých, čo chceli Ježiša vidieť a počuť. Boli tu chorí na lôžkach, ktorí čakali na príležitosť, aby mu mohli povedať, čo ich trápi“.

Ježiša zaujímalo, čo ľudí trápi!  Pokračovať v čítaní →