„Poď ďalej,“ povedal Boh.  „Tak ty by si so mnou chcel urobiť interview?“

 „Ak máš čas?“ povedal som.

 Boh sa usmial a odpovedal:

“Môj čas je večnosť a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa vlastne chceš spýtať?“

 „Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“

 Boh odpovedal:

 „To, že ich nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú, aby dospeli,

a keď sú dospelí, zas túžia byť deťmi.

 Prekvapuje ma, že strácajú zdravie, aby zarobili peniaze,

a potom utrácajú peniaze za to,

 aby si dali do poriadku svoje zdravie.

 Prekvapuje ma, že sa natoľko strachujú o svoju budúcnosť,

 že zabúdajú na prítomnosť,

a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť.

 Prekvapuje ma, že žijú, akoby nikdy nemali umrieť,

a že umierajú, akoby nikdy nežili.“

 Boh ma vzal za ruku a chvíľu sme mlčali.

 Potom som sa spýtal:

„Čo by si chcel ako rodič naučiť svoje deti?“

 Boh sa usmial a odpovedal:

 „Chcem, aby poznali, že nemôžu nikoho donútiť,

 aby ich miloval.

 Môžu len dovoliť, aby ich druhí milovali.

 Chcem, aby poznali, že najcennejšie nie je to,

čo v živote majú, ale koho majú.

 Chcem, aby poznali,

 že nie je dobré porovnávať sa s druhými.

 Každý bude súdený sám za seba, nie preto,

 že je lepší alebo horší ako iní.

 Chcem, aby poznali,

 že bohatý nie je ten, kto má najviac,

 ale ten, kto potrebuje najmenej.

 Chcem, aby poznali, že trvá len pár sekúnd spôsobiť ľuďom,

 ktorých milujeme, hlboké rany,

ale trvá veľa rokov, kým sa také rany zahoja.

 Chcem, aby sa naučili odpúšťať,

odpúšťať skutkom.

 Chcem, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich veľmi milujú,

ale ktorí nevedia, ako svoje city vyjadriť.

 Chcem, aby vedeli, že za peniaze si môžu kúpiť všetko,

 okrem šťastia.

 Chcem, aby poznali, že skutočný priateľ je ten,

kto o nich všetko vie, a aj tak ho má rád.

 Chcem, aby poznali,

že vždy nestačí, aby im odpustili druhí,

 ale že oni sami musia odpúšťať.“

 Chvíľu som sedel a tešil sa z Božej prítomnosti.

 Potom som Bohu poďakoval, že si na mňa urobil čas.

 Poďakoval som mu za všetko, čo pre mňa a moju rodinu robí. 

A Boh odpovedal:

 Kedykoľvek. Som tu dvadsaťštyri hodín denne.

 Len sa spýtaj a ja ti odpoviem.“

 Ľudia zabudnú, čo ste povedali.

 Ľudia zabudnú, čo ste urobili.

 Ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.