Neprestávam sa čudovať, aké sú krehké a silné zároveň! Vyrašia cez zamrznutú zem, keď všetko ostatné ešte spí, a na miestach, ktoré vyzerajú tak strašidelne škaredo, prinesú závan života a nádeje. Videla som snežienky vyrastať cez škáročku pohodeného deravého vedra a vravím si: To je zázrak! Sila života ako moc Ducha! Bude dobre.
No, len čo sa ich dotknete, pomaly sa budú zvädnuto kloniť k zemi. V teplej dlani sa zošúveria, sila z nich opadne. Snežienky mi pripomínajú, akí sme krehkí. A že nás bolí, keď sa nás „dotknú“.
Možno máš práve také obdobie, že sa len „lajbavo“ chúliš do Božej dlane. Máš pocit, že nemá veľký význam to, čo robíš, kto si a kde si…. ako malý kvietok, ktorý nemá dlhé trvanie. Nech ti snežienky pripomenú, že aj napriek krehkosti máš v sebe neuveriteľnú silu rásť! Je to Boží Duch, ktorý koná v Tebe, aby cez Tvoju krehkosť ohlasoval jar, v ktorej „On činí všetko nové“. A priniesol aj nádej života. Nech si pri pohľade na Tvoj život všetci frustrovaní a unavení života povedia: Boh je mocný! Bude dobre! (A. Činčuráková–Tipulová)
K tebe sa utiekam, Hospodin, nech nie som nikdy zahanbený! Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď! Nakloň ku mne svoje ucho a pomôž mi! 3 Buď mi skalným útočiskom, kam smiem kedykoľvek prísť. Rozhodol si, že ma zachrániš, lebo ty si moja skala a moja pevnosť….Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine. Tebe dôverujem od svojej mladosti. Na Teba sa spolieham… Žalm 71,1-3;5-6)