„Pri západe slnka k nemu všetci privádzali chorých, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Na
každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.“ (Luk 4,40)
Slnko zapadá… V mestečku Kafarnaum v dome rybára Šimona Petra sedí muž. Pred ním
stojí plačúca matka s dieťatkom v náručí. Dieťa usedavo plače. „Čo mu je?“, berie muž
s láskou dieťatko do svojich rúk. „Ja neviem“, hovorí vzlykajúca matka, „stále iba plače
a plače“. „No, maličký, neplačkaj, uvidíš, bude to dobré!“, bozká drobčeka na čelíčko.
A naozaj! Ono prestáva plakať. Matka priskočí, utiera mu očičká od sĺz a dieťatko sa
smeje! „To snáď nie je pravda! Ono sa smeje, ono už neplače! Pane, Ty si ho uzdravil!
Ó, ďakujem Ti!“, berie si synčeka do rúk a v prítmí ani nevidí láskavý úsmev muža,
ktorý podáva poklad jej srdca späť do náručia. „Nech je Pán Boh Abrahámov, Izákov
a Jákobov oslávený!“, hovorí odchádzajúca žena. V dome zapaľujú svietniky. Ďalší a
ďalší prichádzajú na nosítkach a odchádzajú po vlastných nohách. Slepý, ktorého
priviedli, teraz, po dotyku rúk toho muža stojí ohromený pred domom a sleduje
zapadajúce slnko. Nemý, ktorý nemohol prehovoriť, spieva oslavnú pieseň. „Je ešte
niekto vonku?“, pýta sa muž príjemným hlasom ženy, ktorá stojí pri dverách. „Už nikto
Pane“, hovorí, „veď už aj slnko úplne zapadlo!“ „Dobre teda, pôjdeme si odpočinúť“,
vstáva Pán Ježiš a vchádza do vedľajšej miestnosti. „Pokoj vám!“, hovorí a ukladá sa
k odpočinku…
Milá sestra, milý brat a priateľu! Túžiš i ty po uzdravení? Túžiš pred západom slnka
dejín tohto sveta po uzdravení tvojej ubolenej duše, neváhaj ďalej! On vie, čo
potrebuješ! On pozná liek, ktorý ti pomôže! Ak slnko zapadne a ty neprijmeš Jeho
uzdravujúcu a premieňajúcu moc, potom si stratený! Tak, ako pomohol a uzdravil
chorých v dome Petrovom, tak pomôže a uzdraví aj teba! Dotyk jeho ruky znamená
nový začiatok! Neváhaj teda a vykroč do JEHO milujúcej náruče!
Daniel Márföldi