Pasívny a aktívny Ježiš

U evanjelistu Marka v 1. kapitole v 35. až 39. verši čítame: „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.“

Vždy, keď uvažujem o svojej službe pre Pána, myslím na tieto texty. Je ráno. Učeníci na čele s Petrom už chcú pracovať a slúžiť. Ľudia hľadajú Ježiša a pýtajú sa učeníkov na neho. Tí ho nakoniec nachádzajú, ako sa modlí. S vyčítajúcim tónom v hlase sa na neho obracajú: „Všetci ťa hľadajú!“

Ježiš, ktorý mal za sebou rušný deň, nevyspáva. Ešte pred svitaním odchádza na pusté miesto a tam sa modlí. Fascinuje ma, ako Ježiš svojich učeníkov vychováva. Nevyčíta im ich neduchovnosť, nesmeruje k nim kázanie o dôležitosti modlitby. Ako keby ich výčitku prepočul. Pozýva ich k misijnej práci do blízkych mestečiek. Stačí, že ho našli, ako sa modlí. Myslím si, že to bolo veľmi účinné kázanie. Bez slov a o modlitbe. Misijnej aktivite Ježiša Krista predchádzalo pasívne stíšenie sa na kolenách so svojím Otcom. Komunikácia s Ním bola pre Ježiša prioritou číslo jeden.

Ježiš Kristus počas svojej pozemskej služby nie raz Pokračovať v čítaní →

Na akom základe staviaš?

„Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký.“ (Mat 7,24-27)

Keď pred takmer dvetisíc rokmi Ježiš Kristus ukončil týmito slovami svoju Reč na vrchu, jeho poslucháči vedeli o čom hovorí. Mnohí z Kristových poslucháčov prežili svoj život pri Galilejskom jazere. Z úpätia vrchu, kde počúvali Ježišove slová, mohli vidieť údolie a úžľabiny, ktorými si bystriny razili cesty k jazeru. V lete sa voda často celkom vytratila z riečísk a zostali po nej len vyschnuté korytá. Keď sa však nad kopcami strhli zimné búrky, voda z nich naplnila riečiská nezadržateľnými prúdmi, ktoré zaplavili údolie a strhávali so sebou všetko, čo im stálo v ceste. Neraz aj obydlia, ktoré si roľníci postavili na úrodných rovinách zdanlivo mimo nebezpečenstva. Na návršiach boli však domy postavené na skalách. V niektorých oblastiach si ľudia stavali domy len z kameňa. Mnohé z nich odolávali búrkam po tisícročia. Pri stavbe takých domov sa vynaložilo veľa námahy a prekonalo sa mnoho prekážok. Nebol k nim pohodlný prístup, ba ani ich okolie nebolo také lákavé ako úrodné roviny. Domy však stáli na skalách, preto na ne márne dorážali víchrice, búrky a záplavy. (EGW, Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev, str. 148)

Dnes, keď sa na nás valia vody hospodárskej krízy, narušených medziľudských vzťahov a globálnych problémov, nepomôžu Pokračovať v čítaní →

Ako využívame „leto“?

Čítajme v knihe proroka Jeremiáša v ôsmej kapitole od dvadsiateho verša: „Žatva prešla, skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!“

V akom čase dnes žijeme? Keby sme sa preniesli do obdobia spred roku 1989, zistili by sme, že možnosti, ktoré oproti tomu máme dnes k zvestovanie Božej dobrej správy pre ľudí okolo nás, sú ozaj možnosťami leta, žatvy a hojnosti. Ako využívame toto obdobie? Poučili sme sa zo skúsenosti starého Izraela?

Náboženská sloboda, ktorá nás takmer v ničom neobmedzuje. Štátom ustanoveným zákonom vymeraný priestor pre praktizovanie našej viery, o čom sa v mnohých krajinách sveta dodnes iba sníva. Ako naše rodiny, náš zbor, naša cirkev využíva tieto možnosti? Ako využívame leto a čas žatvy? Nebudeme musieť raz zaplakať slovami proroka Jeremiáša: „Žatva prešla, skončilo sa leto a my nie sme zachránení!“?

Leto, dobré počasie a čas žatvy netrvá naveky. Pokračovať v čítaní →

Snívam…

Milé sestry a bratia, drahí priatelia!

Keď tu dnes pred Vami stojím, nemôžem inak, ako povedať s apoštolom Pavlom: „Ale z Božej milosti som to, čo som…“ (1Kor 15,10a)

Ohliadam sa za svojím doterajším životom a vidím pamätníky všetkého, čo pre mňa náš Nebeský Pán učinil.

Spomínam na svoje bezstarostné detstvo. Na svojho otca a mamičku, ktorí ma od útlej mladosti viedli k Pánu Bohu. Na ranné a večerné pobožnosti, pri ktorých sme spolu s nimi a s bratom Robom, niekedy hádam zo zotrvačnosti, spievavali: „Pane môj prosím Ťa, pomôž mi, nenechaj ma zahynúť…“ Myslím na svojho starého otca, ktorý stál pod oknom a počúval naše detské modlitby za to, aby „prijal úplnú pravdu“, až kým sa v pokročilom veku nerozhodol pre krst ponorením. Modlitba: „Pane Ježišu daj, aby šom ša štal kazateľom alebo mišionárom…“ vyvolávala úsmev na perách mnohých náhodných svedkov mojich prvých prosieb…. Dnes si čím ďalej, tým viac, uvedomujem, aké dôležité bolo, že sme z domu nikdy neodchádzali bez modlitby. Vždy, keď som sa pri odchode do školy pozrel späť, videl som v bráne či pri okne moju mamičku, ktorá mi mávala. Pamätám sa, Pokračovať v čítaní →

Štúdium Biblie

Srdečne Vás pozývame na pravidelné stretnutia nad Bibliou, štúdium knihy Genesis – každú stredu v Domove bielych hláv v Starej Turej, o 18:00 hod.

Tešíme sa na stretnutie s každým z Vás.

Prosba o všední den – Antoine de Saint – Exupéry

Neprosím o zázrak, Pane, ale o sílu pro všední život.

Nauč mě umění malých kroků.

Učiň mě hledajícím a nalézajícím, učiň mě sebejistým v pravý čas.

Obdař mě jemnocitem, abych dokázal odlišit prvořadé od druhořadého.

Prosím o disciplínu, abych jen tak neproklouzl životem

a rozdělil si rozumně své dny, abych neprospal záblesky světla

a vrcholy a abych si aspoň tu a tam našel čas na umělecký zážitek.

Dovol mi přesvědčit se o tom, že snít o minulosti či budoucnosti mi nepomůže.

Daruj mi střízlivé poznání, že těžkosti, porážky,

neúspěchy a zklamání jsou přirozenou součástí života,

že díky jim rosteme a dozráváme.

Pokračovať v čítaní →

Interview s Bohom

„Poď ďalej,“ povedal Boh. „Tak ty by si so mnou chcel urobiť interview?“

„Ak máš čas?“ povedal som.

Boh sa usmial a odpovedal:

“Môj čas je večnosť a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa vlastne chceš spýtať?“

„Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“

Boh odpovedal:

Pokračovať v čítaní →

Stopy v piesku

Jednej noci sa mi prisnil sen.
So svojím Pánom som po pobreží kráčala.
Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života.
Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,
Jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.
Keď sa mi zjavil posledný obraz,
pozrela som za seba na tie vyšliapané stopy,
a aké bolo moje prekvapenie!
Vidím, že nejeden raz
sa v piesku črtajú len jedny stupaje.
A bývalo to práve v tých najťažších
a najsmutnejších obdobiach môjho života.
Dlho mi to nedávalo pokoj,
až som sa v rozpakoch
k Pánovi obrátila:
„Pane, keď som sa rozhodla nasledovať Ťa, sľúbil si,
že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.

Pokračovať v čítaní →

Lévi

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia!

Musím sa Vám na úvod k niečomu priznať. Dosť často sa mi stáva, že sám seba pristihujem pri tom, ako sa snažím zmeniť. Túžim sa zbaviť zlozvykov. Chcem hovoriť tichšie, chcem sa zbaviť nervozity, chcem zvíťaziť nad svojou pohodlnosťou, či chcem byť prívetivejší a milší. Snažím sa, vytyčujem si ciele, ale nejde mi to. Znova a znova zisťujem: Keď si myslím, že som už zvíťazil, práve vtedy opäť padám a prehrávam. Čo s tým mám urobiť? Akú mám možnosť? Kde robím chybu?

Veľmi ma v súvislosti s tu položenými otázkami oslovuje príbeh o povolaní colníka či mýtnika Léviho Ježišom za učeníka. Volím Markovu verziu v 2. kapitole v 14.-tom verši: „A prechádzajúc videl Léviho, syna Alfeovho, sediaceho na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval ho.“ Verš má 3 logické i štylistické časti oddelené spojkou „a“ (kai). Podobne ako pri povolaní rybárov (v prvej kapitole od 16. teho po 20. ty verš), ide o modelovú scénu povolania učeníka, ktorá pozostáva z troch etáp: stretnutie, pozvanie a prijatie pozvania.

Pokračovať v čítaní →

Zomrel za mňa

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia, dovoľte mi dnes úvodom otvoriť spolu s Vami texty Písma svätého u Rim 5,6-8: „Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezbožných. Lebo sotva kto kedy zomrie za spravodlivého, pretože za dobrého by sa niekto snáď aj odvážil zomrieť. Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“

Nedávno som čítal istý príbeh, kde istá dáma rozpráva o svojom živote a v tom rozhovore otvára jedno svoje veľké tajomstvo. Toto tajomstvo nosila v sebe niekoľko desaťročí. Viete čo to bolo? Veľmi zaujímavá vec, nad ktorou často premýšľam. Ešte ako dieťa niečo zlé urobila. Nikto ju pri tom nevidel. Keď sa to potom v rodine vyšetrovalo, nemala odvahu sa prihlásiť. Traja súrodenci – deti – stáli vedľa seba a odpovedali svorne: „Ja som to nebol, ja som to nebola!“ Situácia bola stále napätejšia, vážnejšia… Tu zrazu jej brat z ničoho nič hovorí: „Ja som to bol!“ On to vzal na seba. Pani, ktorá príbeh prerozpráva – už sama bola v tom čase matkou – hovorí: „Viete, cítila som sa veľmi zvláštne. Môj brat dostal vtedy poriadny výprask kvôli mne. Bol úplne nevinný. On nevinný, niesol trest, ktorý bol určený pre mňa!“

Sestry a bratia, drahí priatelia, prežili ste v živote niečo podobného? Aj mne sa to už stalo. Je to zvláštne, keď viete, že niekto trpí kvôli vám.

Biblia tiež zaznamenáva jeden príbeh o jednom mužovi, ktorý asi dlho nevedel zabudnúť, že tesne pred svojou popravou bol prepustený a namiesto neho zomrel človek, ktorý bol úplne bez viny.

Pokračovať v čítaní →