Jedno

Dva príbehy v Biblii, dve rovnaké slovíčka, dve výzvy a dve pozvania. Marta a bohatý mládenec. Čo majú spoločné?

Keď Pán Ježiš hovorí u evanjelistu Lukáša v desiatej kapitole k ustarostenej a k frustrovanej Marte, dáva jej za príklad sestru Máriu. Doslova čítame: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len JEDNO. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme“.  (Luk 10,41.42)

Rovnako pri rozhovore s bohatým mládencom u evanjelistu Marka Ježiš hovorí: „JEDNO ti chýba. Choď, predaj všetko čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mk 10, 21,22)

V súvislosti s dvoma uvedenými textami sa v mojej mysli vynára niekoľko otázok: „Čo je to JEDNO, čo Marte a bohatému mládencovi chýba? Čo je to JEDNO, čo našla Mária a čo Ježiš ponúka Marte, bohatému mládencovi i nám, bratom a sestrám?“

Pokračovať v čítaní →

Generácia púšte

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia, dovoľte mi dnes úvodom otvoriť spolu s Vami texty Písma svätého v 4.-tej knihe Mojžišovej 14,1-5 a 32,7-11:

4Moj 14,1-5 „V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal.  Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta? Navzájom si vraveli: Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!  Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov.“

4Moj 32,7-11 „Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin? Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barney preskúmať krajinu. Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin.  V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi,  “

Ľud Boží. Božie deti. Vyvolený národ. Sám Hospodin, Pokračovať v čítaní →

Horčičné zrno a kvas

Milé sestry a bratia, chcel by som dnes spolu s Vami otvoriť evanjelium podľa Matúša 13 kapitolu. To, čo tu je napísané, je paralelne napísané aj u Lukáša v 13 kapitole. Niečo podobné hovorí aj evanjelista Marek vo svojej 4 kapitole. Všetci traja synoptici, teda evanjelisti, ktorí sa dívajú na vec z jedného pohľadu zaznamenávajú tieto slová, ale každý zo svojho zorného uhla a v ním zvolenom rozsahu. Zvolil som si Matúšovu verziu, lebo ten sa tomu najpodrobnejšie venuje. Čítam od prvého verša.

Matúš 13, 1-3: „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, že musel nastúpiť na loď a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu. Hovoril im v podobenstvách…“ Vynecháme prvé podobenstvá a prejdeme hneď k 31. veršu, kde čítame až po 33. verš: „Ježiš im povedal aj iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky byliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch. A povedal im ďalšie podobenstvo: nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch meríc múky, takže všetko nakyslo.“

„Na brehu Galilejského jazera sa zišiel veľký zástup tých, čo chceli Ježiša vidieť a počuť. Boli tu chorí na lôžkach, ktorí čakali na príležitosť, aby mu mohli povedať, čo ich trápi“.

Ježiša zaujímalo, čo ľudí trápi!  Pokračovať v čítaní →

Iniciatívny Boh

 „A Hospodin Boh volal na Adama a riekol mu: Kde si?“.“ (Gen3,9) Adam a Eva zablúdili. Ich vzťah k Stvoriteľovi bol narušený. Predtým sa na stretnutie s Ním tešili, teraz nie. Schovali sa. Báli sa. Vždy ma fascinuje, keď čítam hore uvedený text. Ten, kto je iniciatívny, ten kto robí prvý krok k náprave toho, čo človek pokazil, je Hospodin. A je to tak vždy.

Nielen Adam a Eva, ale celé ľudstvo zablúdilo. Kto je iniciatívny pri riešení tohto problému? „A Syn človek prišiel a hľadal a spasil to, čo bolo zahynulo.“ (Luk 19,10) Je to ON. Náš Stvoriteľ a Vykupiteľ. On prichádza. On hľadá. On zachraňuje. On prvý podáva ruku. On sa skláňa.

Niekedy sa mi stáva, že môj vzťah k Pánovi slabne. Strácam nadšenie pre prácu na Božom diele. Ochabujem vo viere. Som sklamaný zo svojho zlyhania. Schovávam sa pred Ním. Nemám chuť sa modliť. Viete aká je moja skúsenosť? Znova a znova prežívam Jeho iniciatívnu lásku. Osloví ma. Úsmevom mojej manželky. Slzou, ktorá sa zaleskne v jej oku. Objatím mojich detí, mamičky či ocka.. Svietiacim slniečkom. Štebotavými vtáčikmi. Rozkvitnutou voňavou kvetinkou. Žblnkotajúcim potôčikom. Pofukujúcim vetríkom. Bubnujúcimi kvapkami dažďa. Nádhernou snehovou vločkou. Džavotom bezstarostných detí. Chutným ovocím. Pradúcou a túliacou sa mačičkou. Štekajúcim psíkom. SMS-kou od niekoho z mojich známych. E-mailom od mojich spolupracovníkov. Povzbudivým telefonátom od brata či sestry. Hudbou či pesničkou. Svojím Slovom. Myšlienkou…atď. Ako dobre, že používa toľko ciest! Ako dobre, že vie, kedy, kde, ako a prečo!  Pokračovať v čítaní →

Prečo plačeš? Koho hľadáš?

            „Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš. Prečo plačeš? spýtal sa jej. Koho hľadáš? Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem. Mária! prihovoril sa jej Ježiš. Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni! To znamená Majstre!“  (Ján 20, 14-16) 

          V uvedených textoch Písma stretávame Máriu, ktorá plače. Zrútil sa jej celý svet a nevie, ako ďalej. Ježiš, bol v hrobe, a teraz tam nie je! Tak toto je už priveľa! Nestačí, že sa nechal ukrižovať, ale teraz, keď chcela zabalzamovať jeho telo, zisťuje, že Ježišovo telo z hrobu zmizlo! Kto ho len mohol ukradnúť? Prečo ešte aj toto? Slzy sa jej tlačia do očí…. Tí dvaja, ktorých videla v hrobe sú takí nechápaví! Oni sa pýtajú, prečo plače! Či nevedia, ako jej srdce krváca? Nerozumejú, čo teraz prežíva? Obracia sa a cez slzy vidí nejakú postavu. Áno, on to bude vedieť –  záhradník! On určite vie, možno práve on ho odniesol! Nestačí ani len otvoriť ústa a neznámy sa pýta prvý: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Akože to nevie? Nepočul pred chvíľou, o čom sa s tými dvomi rozprávala? Veď im to už povedala.  Pokračovať v čítaní →

fašírky mrkvovo zelerové

fašírkyMRKVOVO-ZELEROVÉ FAŠÍRKY

5 väčších kúskov mrkvy, ¼ zeleru, 20 dkg syra, 2 lyžice ovsených vločiek, 2 vajíčka, 2 lyžičky
korenia na fašírky, 1 menšia cibuľa, 2-3 strúčiky cesnaku, 2-3 lyžice strúhanky, soľ, olej na
vyprážanie (Z celej dávky 15 kúskov)
Postup:

Mrkvu nastrúhame na tenké rezance, pridáme zeler (tenké rezančeky), pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, pretlačený cesnak, korenie na fašírky, soľ, premiešame, pridáme ovsené vločky, nahrubo nastrúhaný syr, vajíčka, vymiešame a necháme postáť aspoň 30 min. Potom pridáme strúhanku. Urobíme guľky, radšej nech sú lepkavejšie, aby sa nerozpadali pri
obaľovaní. v dlaniach ich stlačíme na hrubšie placky – ako fašírky a obalíme v strúhanke.
Vypražíme, alebo 7 kúskov upiecť na 200° C, po upečení potrieť olivovým olejom.

Jediný Pán nad sobotou je Boh

Veď Syn človeka je pánom nad sobotou. Mat 12,8

Z času na čas sa stretávam s ľuďmi, ktorí tvrdia, že sú kresťania, ale odmietajú uznať, že Ježiš je Boh. Ten, podľa ktorého sa prví kresťania začali volať kristovci, je podľa nich rovnako ako my len stvorenou bytosťou. Pritom Ježiš niekoľkokrát vztiahol na seba starozmluvné texty, ktoré hovoria o Hospodinovi. Ani jeho ďalšie slová nemôžeme vysvetliť inak, než že v nich hovorí: „Som Boh.“ Niečo podobné Kristus vyhlásil aj v rozhovore s farizejmi. Dnes o tom budeme hovoriť naposledy. Farizeji obvinili Ježišových učeníkov, že porušili štvrté prikázanie, ktoré znie: „Pamätaj na deň sobotného odpočinku, že ho máš svätiť! Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Siedmy deň je sobotný odpočinok pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho.“ (2Moj 20,8-11) Už v raji, keď dokončil stvorenie, Boh požehnal siedmy deň – sobotu. Keď uzatváral zmluvu so židovským národom, jej súčasťou bol aj tento paragraf. V sobotu sa v celom Izraeli nebude pracovať.
Farizeji a zákonníci sa považovali za takých znalcov, že spoločnými silami zostavili zoznam 39 prác, ktoré sa v sobotu nesmú vykonávať. Ako som už spomínal, žatva bola jednou z nich. Domnievali sa, že majú právo dozerať na dodržiavanie týchto zásad. Preto sa pustili s Ježišom do tejto diskusie.
Ježiš im slušne odpovedal. Nakoniec však dôrazne vyslovil dôležitú myšlienku: „Syn človeka je pánom nad sobotou.“ (Mat 12,8) Ježiš sa nebráni diskusii. Nakoniec ju ukončí asertívne: „Priatelia, teší ma váš záujem o dodržiavanie dobrých mravov. Ale milosrdenstvo je viac ako obete. Ten, ktorý stojí pred vami, je viac než váš slávny chrám. O tom, čo sa v sobotu smie a čo nesmie, viem najlepšie sám. Pretože ja som pánom soboty. Sobota je môj deň. Netrápte sa pre to, čo robia iní, ale rozmýšľajte o tom, ako tento čas využijete vy sami…“ Niekedy si aj ja kladiem otázku: „Prežívam sobotu správnym spôsobom? Je pre mňa zdrojom požehnania, ktoré na ňu vložil už pri stvorení sveta sám Stvoriteľ?“ O tejto otázke sa rozprávam s ľuďmi, ktorí rovnako ako ja túžia po Božom požehnaní v tento deň. Navzájom si môžeme byť užitoční. Prečo by som mal vymýšľať to, čo už bolo vymyslené a objavovať to, čo už objavil niekto iný? Diskusie o správnom prežívaní soboty sú určite prospešné. Poslednou autoritou však zostáva Pán soboty – Ježiš, u ktorého môžeme nájsť odpovede na naše otázky. Väčšinu z nich nachádzame v Biblii.

Pane, ďakujem Ti, že môžem v sobotu odpočívať a vnímať Tvoju prítomnosť v prírode, cirkvi, mojej rodine aj vo mne samom. Pomôž mi nachádzať Tvoje požehnanie, ktoré zosielaš každú sobotu. Nech sa aj ja sám stanem zdrojom poznania a požehnania pre tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú.