U evanjelistu Marka v 1. kapitole v 35. až 39. verši čítame: „Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú! On im povedal: Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel. Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.“
Vždy, keď uvažujem o svojej službe pre Pána, myslím na tieto texty. Je ráno. Učeníci na čele s Petrom už chcú pracovať a slúžiť. Ľudia hľadajú Ježiša a pýtajú sa učeníkov na neho. Tí ho nakoniec nachádzajú, ako sa modlí. S vyčítajúcim tónom v hlase sa na neho obracajú: „Všetci ťa hľadajú!“
Ježiš, ktorý mal za sebou rušný deň, nevyspáva. Ešte pred svitaním odchádza na pusté miesto a tam sa modlí. Fascinuje ma, ako Ježiš svojich učeníkov vychováva. Nevyčíta im ich neduchovnosť, nesmeruje k nim kázanie o dôležitosti modlitby. Ako keby ich výčitku prepočul. Pozýva ich k misijnej práci do blízkych mestečiek. Stačí, že ho našli, ako sa modlí. Myslím si, že to bolo veľmi účinné kázanie. Bez slov a o modlitbe. Misijnej aktivite Ježiša Krista predchádzalo pasívne stíšenie sa na kolenách so svojím Otcom. Komunikácia s Ním bola pre Ježiša prioritou číslo jeden.
Ježiš Kristus počas svojej pozemskej služby nie raz tento model pripomenul. Napríklad pri zázraku nasýtenia 5000 mužov. Učeníci brali od neho a rozdávali ďalej ostatným poslucháčom. Najskôr prijímali a potom dávali! Aj na návšteve v Betánii, keď Marta prišla za Ježišom s výčitkou, že jej Mária nepomáha, Ježiš vyzdvihuje to, čo urobila Mária. Prijímala. Aktívnej službe Marty musí predchádzať pasívne prijímanie Márii.
Čím viac sa blíži koniec dejín tohto sveta, tým dôležitejšie je, aby Boží služobníci nezabúdali na tento model misijnej služby. Najprv pasívne prijímanie a potom aktívne dávanie. Ja a ty nie sme zdrojom Božích požehnaní. My sme iba potrubím. Potrubím, ktoré na jednej strane prijíma a na druhej strane dáva. Najskôr prijíma, a potom dáva!
Si frustrovaný zo svojej práce? Pracuješ čím ďalej tým viac a nenaplňuje ťa to? Služba pre Pána sa ti stáva zdrojom stresu? Skús to inak! Čím viacej máš práce, čím viacej času musíš venovať aktívnej službe, tým viacej času venuj aj pasívnemu stíšeniu sa pred Pánom nebies! Tak ako to povedal aj jeden z reformátorov, Martin Luther: „Dnes mám raz toľko práce ako inokedy. Obvykle venujem modlitbe dve hodiny denne, dnes jej budem venovať štyri hodiny.“
Menej je s Božím požehnaním viac, ako veľa, bez Božieho požehnania! Žiaľ, že veľakrát to robím naopak. Veľa práce, menej modlitby… Nepriama úmera. Túžim to zmeniť. Veľa práce, viac modlitby! Priama úmera. To je to, čo nám Ježiš odkazuje! Pridáš sa tiež? Myslím si, že pokiaľ berieme svoju službu pre Pána vážne, nič iné nám nezostáva.
Daniel Márföldi