U evanjelistu Matúša 7,22.23 čítame: „Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí.“ K tomu si môžeme ešte prečítať aj záver podobenstva o desiatich pannách u Mat 25,11.12: „Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám!  On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás.“

O čom hovorí Ježiš Kristus v citovaných textoch? Aký nedostatok je vytýkaný tým, ktorí sa nakoniec nedostanú do Božieho kráľovstva? Podali slabý výkon? Málo o Ježišovi hovorili? Nevykonávali v Jeho mene veľké veci? Neurobili snáď dostatok zázrakov? Nepoznali snáď dostatočne niektorý vieroučný bod, o ktorom Písmo hovorí? Bol problém v ich akademickom vzdelaní? Nazbierali málo dobrých skutkov v živote? Odrecitovali málo textov Písma naspamäť? Nemali vhodný výzor či dostatočne biele rúcha? NIE! Zásadne nie! V čom teda zlyhali? V jednej jedinej veci. Ježiš im vytýka, že ich nepozná. Niežeby ich nepoznal podľa mena.

V biblickom kontexte slovíčko poznať znamená niečo omnoho viac, ako iba teoretické poznanie. Už na začiatku Biblie čítame, že: „Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala a porodila Kaina…“ (Gen 4,1). Výrazom „poznať“ je vyjadrené úzke, intímne spojenie medzi mužom a ženou. Sloveso „poznať“ v Písme svätom znamená veľmi blízky vzťah. To je to, na čo Ježiš myslí, keď hovorí o probléme tých, ktorí sa nestanú dedičmi nebeského kráľovstva. To, čo im chýba, je blízky vzťah s Ježišom. Dôverný vzťah s Ježišom. Neustále spoločenstvo s Ním. To, čo prežíval Enoch. Chodenie s Bohom.

Nejde o niečo, čo si na seba navlečieme zvonka. Ide o niečo, čo vyviera z vnútra. Niečo, čo nasledovníka Ježišovho naplňuje vnútorným pokojom a radosťou. Niečo, čo je výsledkom a ovocím Božej lásky v jeho srdci. To je to jediné, na čom skutočne záleží. Poznať Ježiša. Byť jeho priateľom. Reagovať na Jeho iniciatívnu lásku. Nechať sa ňou premôcť. Tešiť sa zo spoločenstva s Ním. Nechať sa Ním viesť a inšpirovať. Držať sa Ho, ako sa dieťa drží svojho rodiča. Nechať sa zohriať v jeho milujúcej náruči.

To, čo celková kríza sveta pred druhým príchodom Ježiša Krista ukáže, je iba to, ako som nastavený teraz. Posledná kríza ma už nezmení. Dnes, tu a teraz rozhodujem o tom, čo mi Ježiš povie vtedy, raz a potom. Keď Ho dnes, tu a teraz poznám, keď dnes, tu a teraz s Ním žijem v úzkom vzťahu, tak aj raz vtedy a potom budem počuť od Ježiša: „Poznám ťa!“ Keď dnes, tu a teraz s Ním nežijem v úzkom vzťahu, keď Ho dnes, tu a teraz nepoznám, tak aj raz, vtedy a potom budem počuť z Jeho úst: „nepoznám ťa!“

Záverom iba jedna otázka: „Poznáš HO?“ Je na nás, aby sme na ňu mohli odpovedať: „Áno!“

Daniel Márföldi