Vyjadrovať sa stručne a jasne. To jedna z požiadaviek dnešnej doby. Ale nielen tej. Aj v Písme nájdeme takéto výzvy. Medzi tie najznámejšie patria určite Pavlove výroky v jeho prvom liste k Tesaloničanom: „Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte…“ (1Tes 5,16-18).

Radosť, modlitba a vďačnosť. Všetky tri výrazy sú spojené s absolútnymi prívlastkami. Ustavične sa radujte. Nepreháňa tu Pavol? Dá sa to vôbec? Čo, keď mi do smiechu nie je? Čo keď ma môj blížny práve vyhodil na ulicu sprevádzajúc ma nelichotivými nadávkami? Čo keď mi práve diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu? Čo keď zápasím s prežitím? Čo keď som práve rozbil svoje auto? Čo keď sa mi rúcajú moje vzťahy? O pár veršov ďalej (1 Tes 5,22) Pavol zaraďuje radosť medzi ovocie Ducha. Takže tu ide o radosť, ktorá vzniká ako dôsledok pôsobenia Ducha Svätého. Takáto radosť sa prejavuje aj počas utrpenia (1 Tes 1,6). Myslím na spievajúcich Pavla a Sílasa vo väzení… Je to ten vnútorný pokoj, ktorý musíme prijať ako dar. Pre rozšírenie pochopenia Pavol zaraďuje svoj druhý výrok. Neprestajne sa modlite. Ustavičná radosť súvisí s neprestajnou komunikáciou medzi mnou a Bohom. Ide o tzv. „Enochovské“ chodenie s Bohom. Ide o stav. Nie o občasný záchvat svätosti, ale o stav svätosti. Ide o závislosť na Bohu. Dokonalosť vo vzťahu a nie vo výkone. Práve tu platí, že modlitba je dýchaním nášho duchovného človeka. Tak, ako telesne, bez dýchania umierame, tak aj duchovne, bez modlitby sa stávame mŕtvymi. Musíme sa nechať Duchom Svätým resetovať, nanovo naprogramovať. Čím môžem prispieť k takémuto novému naprogramovaniu? Práve tým, že sa pozriem na svoj život inak. S vďačnosťou. Za všetko  ďakujte. Nikdy nezabudnem na to,  ako mi  dnes už nežujúci knižný evanjelista, Paľko Hanák,  hovorieval: „Danko, ja som vďačný Pánu Bohu aj za  tých,  ktorí ma odmietajú.“ Občas je potrebné sa zastaviť a pozrieť sa na veci inak. S vďačnosťou. Aj keď nás to bolí, aj keď to nie je príjemné, sme v Božích rukách. On vie. On vie prečo. On vie, čo je pre nás najlepšie. On vie, čo potrebujeme. On vie, ako nás vychovať, okresať či zbaviť balastu. A to je práve ten dôvod na radosť. To je dôvod na modlitebný rozhovor s Ním. To je dôvod na vďačnosť.

Milí súrodenci! Skúsme k našej službe pristupovať tak, ako nás Pavol vyzýva. S ustavičnou radosťou, s neprestávajúcou modlitbou a s ďakovaním za všetko. Dovoľme Duchu Svätému, aby nás takto každodenne naprogramoval.

Daniel Márföldi