„A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.  A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.  Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla. Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci, a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.“  (Luk 10, 38-42) 

 Nie raz sa mi stalo, že som sám seba pristihol pri tom, ako sa snažím zmeniť. Túžim sa zbaviť zlozvykov. Chcem hovoriť tichšie, chcem sa zbaviť nervozity, chcem zvíťaziť nad svojou pohodlnosťou, či chcem byť prívetivejší a milší. Snažím sa, vytyčujem si ciele, ale nejde mi to. Znova a znova zisťujem, keď som si myslel, že už som zvíťazil, práve vtedy opäť padám a prehrávam. Čo s tým mám urobiť? Akú mám možnosť? Kde robím chybu?

Mária odhalila, čo je tajomstvom zotrvávania  v stave víťazstva. Nič nebolo pre ňu dôležitejšie, ako byť pri Ježišovi. Využívala každú príležitosť k tomu, aby sedela pri nohách Ježišových. Ona totiž pochopila, čo aj my vieme, ale na to často zabúdame: „V boji s hriechom nemáme šancu zvíťaziť. V našej kresťanskej skúsenosti si musíme uvedomiť, že jedine zmena základného postoja vedie k víťazstvu.“ Náš boj musí byť zameraný nie proti hriechu, ale za úzke spoločenstvo s Ježišom. Keď som sa prvýkrát s touto myšlienkou stretol, bol som ňou úplne fascinovaný. Byť stále s Ježišom. Chodiť s Bohom, ako Enoch. Nechať Ježiša šoférovať auto môjho života a bojovať za silu zostať sedieť na sedadle spolujazdca. To je to jediné čo funguje.

Musíme pochopiť, že je možné nájsť Ježiša cez jeho slová, že je možné modliť sa k nemu kdekoľvek. Musíme pochopiť, že môžeme zostať pri jeho nohách, aj keď dnes nechodí fyzicky a viditeľne po Zemi. Rozumiete tomu tiež? Je ťažké hrešiť, keď sedíte pri Ježišových nohách. Je nemožné hrešiť, ak sa Ho pevne držíte! V Ňom je ukrytá moc.

Nedávno som sa stretol s úžasnou myšlienkou: „Bolo by dobre, keby sme každodenne aspoň hodinu zotrvali pri kríži, keby sme každý deň aspoň hodinu uvažovali o Ježišovom živote.“

Teda nie proti, ale za! To čo potrebujem urobiť vo svojom živote je boj za čas, ktorý si každodenne vyhradím pre spoločenstvo s Ježišom. Jediným riešením pre mňa je „zostať pri nohách Ježišových“. Nič iné mi nepomôže posunúť sa vpred, iba úzke spoločenstvo s Ježišom. Každý deň sa Mu odovzdať, každý deň sa ho chytiť, každý deň s Ním vykročiť, každý deň s Ním kráčať a každý deň s ním víťaziť!

Milé spolusestry, milí spolubratia! Trápime sa aj my nad niektorými svojimi hriechmi, ktoré nás ešte stále zväzujú? Sme skľúčení, keď sa pozeráme na svoje prehry? Sme skľúčení, keď sa pozeráme na svoje zlyhania? Sme skľúčení, keď vidíme zlyhania Božieho ľudu, Božích detí, Božích, učeníkov? Jediným riešením je vyvoliť si to, čo si vybrala aj Mária. To je tá dobrá čiastka, ktorá nemôže byť odňatá. Je nevyhnutné, zostať pri Ježišovi. Je nevyhnutné, byť ponorený do Jeho láskavej náruče. Je nevyhnutné zostávať v Ňom.

                                        Daniel Márföldi