Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia!
Musím sa Vám na úvod k niečomu priznať. Dosť často sa mi stáva, že sám seba pristihujem pri tom, ako sa snažím zmeniť. Túžim sa zbaviť zlozvykov. Chcem hovoriť tichšie, chcem sa zbaviť nervozity, chcem zvíťaziť nad svojou pohodlnosťou, či chcem byť prívetivejší a milší. Snažím sa, vytyčujem si ciele, ale nejde mi to. Znova a znova zisťujem: Keď si myslím, že som už zvíťazil, práve vtedy opäť padám a prehrávam. Čo s tým mám urobiť? Akú mám možnosť? Kde robím chybu?
Veľmi ma v súvislosti s tu položenými otázkami oslovuje príbeh o povolaní colníka či mýtnika Léviho Ježišom za učeníka. Volím Markovu verziu v 2. kapitole v 14.-tom verši: „A prechádzajúc videl Léviho, syna Alfeovho, sediaceho na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval ho.“ Verš má 3 logické i štylistické časti oddelené spojkou „a“ (kai). Podobne ako pri povolaní rybárov (v prvej kapitole od 16. teho po 20. ty verš), ide o modelovú scénu povolania učeníka, ktorá pozostáva z troch etáp: stretnutie, pozvanie a prijatie pozvania.