„Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš. Prečo plačeš? spýtal sa jej. Koho hľadáš? Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem. Mária! prihovoril sa jej Ježiš. Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni! To znamená Majstre!“  (Ján 20, 14-16) 

          V uvedených textoch Písma stretávame Máriu, ktorá plače. Zrútil sa jej celý svet a nevie, ako ďalej. Ježiš, bol v hrobe, a teraz tam nie je! Tak toto je už priveľa! Nestačí, že sa nechal ukrižovať, ale teraz, keď chcela zabalzamovať jeho telo, zisťuje, že Ježišovo telo z hrobu zmizlo! Kto ho len mohol ukradnúť? Prečo ešte aj toto? Slzy sa jej tlačia do očí…. Tí dvaja, ktorých videla v hrobe sú takí nechápaví! Oni sa pýtajú, prečo plače! Či nevedia, ako jej srdce krváca? Nerozumejú, čo teraz prežíva? Obracia sa a cez slzy vidí nejakú postavu. Áno, on to bude vedieť –  záhradník! On určite vie, možno práve on ho odniesol! Nestačí ani len otvoriť ústa a neznámy sa pýta prvý: „Prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Akože to nevie? Nepočul pred chvíľou, o čom sa s tými dvomi rozprávala? Veď im to už povedala.  Pokračovať v čítaní →