Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.

Každý z nás sme niekde na začiatku začali žiť s tým, že sa to oplatí, že to má zmysel. Sme presvedčení, že sa oplatí vzdelávať a učiť, lebo tým, že sa ponoríme do poznávania a vzdelávania, môžeme získať informácie, na základe ktorých dokážeme vyriešiť veľké otázky života a vylepšiť tým kvalitu svojich životov s kladným dopadom na budúce generácie. Oplatí sa pracovať, lebo získame také výsady a toľko peňazí, že náš život sa stane lepším. Oplatí sa dbať o svoje zdravie, lebo sa domnievame, že budeme dlhšie žiť. Hovorievame, že sa oplatí splodiť potomkov, lebo sa o nás bude mať kto v starobe postarať, bude nás mať kto rád.

Niekedy sa zastavíme a uvažujeme nad tým, že svet predsa takto nefunguje. V kritických životných situáciách si kladieme otázku: „Oplatilo sa takto uvažovať?“ Skutočne sa stal náš život kvalitnejším? Áno, učíme sa. Čím viac však vieme, tým skôr dospejeme k tomu, že nevieme vyriešiť kľúčové otázky života a smrti. Čím viacej pracujeme, tým skôr zisťujeme, že omnoho ľahšie získavajú peniaze tí, ktorí nepracujú. Možno kradnú a podvádzajú, ale majú viacej peňazí ako tí, ktorí čestne a svedomito pracujú. A tak sa pýtame: „Oplatí sa to?“  Staráme sa o svoje zdravie a v jeden deň, po obyčajnom röntgenovom vyšetrení, sa dozvedáme diagnózu: „Nádor!“ Kladieme si otázku: „Prečo?“  Bojujeme za spravodlivosť a víťazí nespravodlivosť a násilie. Plodíme potomkov a v jeden pekný deň nás naše deti opúšťajú. Odídu. Pokračovať v čítaní →