Milé sestry a bratia, drahí priatelia, už od dôb babylonskej veže máme tu na svete ako ľudia, ako národy a národnosti, jeden problém. Nemôžeme sa medzi sebou dohovoriť, dohodnúť. A tak sa učíme cudzie jazyky, s väčším či menším úspechom. Záleží na tom, ako to komu ide. Niekto je rýchlejší a ohybnejší a iný sa zase žiadny cudzí jazyk poriadne naučiť nedokáže. A tak sa snažíme, trápime a zase snažíme…

Ale ten problém nemáme len s úplne odlišnými jazykmi. Niekedy môžeme hovoriť rovnakým alebo veľmi podobným jazykom a aj tak sa ťažko dohodneme. Niekedy stačí, aby sa stretli Slováci z rôznych regiónov a môžeme mať postarané o zábavu. Skúste si predstaviť, že sa niekoľko gazdiniek stretne a začnú hovoriť o tom, čo uvaria ako prílohu k hlavnému jedlu. Hrdá Slovenka, ktorá dbá na spisovnú slovenčinu, prehlási, že bude variť ZEMIAKY. Jej priateľka z Rožňavy povie, že uvarí GRULE. K tomu sa môže pridať Liptovčanka s tým, že ona uvarí ŠVÁBKY. Ich priateľka zo Spiša rozhodne prehlási, že ona chce variť BANDURKY. Prešovčanka bude trvať na tom, že uvarí KOMPERE, no jej Záhorská kolegyňa nechce ustúpiť z toho, že sa budú variť KRUMPLE.  Možno ich česká kamarátka pokojne prehlási, že BRAMBORY by boli najlepšie… Pokračovať v čítaní →