Úvod: 

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia! Dovoľte mi, aby som vám dnes úvodom nášho uvažovania položil niekoľko otázok.

Pretože sme na začiatku roku 2015 – a s tým súvisí aj plánovanie či predsavzatia – predstavte si situáciu, že vám niekto ponúka ako dar poukaz na dovolenku. Keby ste si mali vybrať dovolenku pri mori alebo v horách, ako by ste sa rozhodli? Kto by si chcel naplánovať svoju dovolenku v roku 2015 pri mori? Môžem vidieť vaše ruky? Ďakujem. Kto z vás by si vybral dovolenku v horách? Môžete sa prihlásiť? Ďakujem. Keby ste dostali pozvanie k výstupu na najvyšší vrch sveta, dali by ste si povedať?

Mám otázku pre našich študentov. Ako sa tento vrch nazýva, akú má výšku, kedy a kto na neho prvý vystúpil?  (Mount Everest – Čomolungma, 8 848 m, 29.5.1953, horolezec sir Edmund Persival Hillary z Nového Zélandu a jeho šerpa Tenzing Norgay z Nepálu). Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch, bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.

Som presvedčený o tom, že by výstup na takýto vrch bol takým zážitkom, na ktorý sa nedá nikdy zabudnúť. Ani apoštol Peter na to nemohol zabudnúť. Po mnohých rokoch si spomína na svoj výstup na istý vrch v 2 Pet 1,18 takto: „Veď prijal česť a slávu od Boha Otca, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu.“

Vrch, ktorý tu Peter spomína nie je až tak vysoký ako Mount Everest. Jeho výška je 565 m. Podľa tradície sa Ježišovo premenenie odohralo totiž na vrchu Tábor, hebrejsky Har Tavor, arabsky Džebel et Túr, ktorý sa nachádza v Galilei, na východ od Nazareta, na severnom okraji Jezreelskej roviny.

Vrch Tábor sa prvýkrát v Biblii spomína v knihe Jozue 19,22 ako hraničný bod pokolenia Izachárovho. Spomína sa aj v Knihe Sudcov v časti o prorokyni Debore, ktorá prikázala izraelskému vodcovi Barákovi (Sud 4,14): „Hospodin, Boh Izraela, ti prikazuje: Ihneď tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov spomedzi Naftáliovcov a Zebúlunovcov.“ Barák potom z vrchu porazil kanaánske vojsko.

Vrch Tábor bol vrchom hraničným, vrchom víťazstva.

Udalosť Ježišovho premenenia na vrchu, na ktorú Peter naráža, je zaznamenaná u všetkých troch synoptických evanjelistov. Mat 17,1-8; Mar 9,2-8; Luk 9,28-36.

Čítame záznam evanjelistu Matúša: „O šesť dní vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním. Peter na to povedal Ježišovi: Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Kým ešte hovoril, zastrel ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa!  Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša.“

1)    Kontext príbehu premenenia:

Udalosť u všetkých troch evanjelistov nadväzuje

na Ježišov rozhovor s učeníkmi po pamätnom vyznaní apoštola Petra o Ježišovi ako Mesiášovi, keď povedal: „Ty si Kristus!“ (Mat 16,16; Mar 8,29; Luk 9,20). Následne na to, Ježiš hovorí svojim učeníkom o svojom utrpení, o svojej smrti a vzkriesení.  Peter to rezolútne odmieta, Ježiš ho karhá a potom hovorí o nasledovaní a o príchode Božieho kráľovstva. Svoju reč ukončuje zaujímavým výrokom:

Mat 16, 28: „Amen, hovorím vám, že niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.“

Mar 9,1: „A dodal: Amen, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia prichádzať Božie kráľovstvo s mocou.“

Luk 9,27: „Amen, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“

Marek (Mar 9,2), rovnako ako nami čítaný Matúš hovoria, že o šesť dní na to, vzal Ježiš troch učeníkov do samoty (ústrania) na vrch…  Lukáš (Luk 9,28) hovorí, že to bolo asi o osem dní… Lukáš nedbá tak úzkostlivo na presné počítanie a zoraďovanie udalostí, Aj poradie troch pokušení Ježiša Krista diablom oproti poradiu Matúša (Mat 4,1-11) prehodil (Luk 4,1-13). Aj vek začiatku pôsobenia Ježiša Krista uvádza slovíčkom asi (Luk 3,23): „Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov.“ Takže zostaňme pri Matúšovi a Markovi. Bolo to 6 dní po Ježišových slovách o tom, že niektorí z Jeho učeníkov nezomrú skôr, ako uvidia – okúsia príchod Božieho kráľovstva.

2)    Premenenie JK

Skúsme si  celú udalosť priblížiť. Schyľuje sa k večeru. Neschodnou cestou cez pole smerujú štyri postavy na osamelý vrch. Celý deň putovali a teraz ich príkry svah ešte viac unavuje. Posledné lúče zapadajúceho slnka ešte ožarujú temeno vrchu a svojím hasnúcim leskom týmto pútnikom osvecujú cestu. Čoskoro však toto svetlo zhasína v údolí i na kopcoch. Slnko zapadá a osamelých chodcov zahaľuje nočná tma. Temnota okolia akoby odzrkadľovala ich smutný život, okolo ktorého sa tiež zmrákalo a stmievalo.

Peter, Jakub a Ján sa neodvažujú spýtať svojho Majstra kam ide a za akým účelom musia tento namáhavý výstup touto strmou cestou podstúpiť. Krok za krokom, pomaly dosahujú

vrchol…

Kristus im hovorí, že ďalej už nepôjdu. Odchádza do ústrania a modlí sa. Sám a v slzách, mocným hlasom prosí Boha o silu, aby v zástupnej skúške mohol v záujme ľudstva obstáť. V modlitbe vyjadruje túžbu srdca za svojich učeníkov, aby ich viera v hodine temných síl nesklamala. Zvlažuje ho rosa, no on si to nevšíma, nepozoruje ani stále hustejšiu tmu. Hodiny sa pomaly míňajú. Učeníci sa spolu s ním úprimne a odovzdane modlia. Čoskoro ich však premáha únava a cez všetku snahu bdieť usínajú…

Spasiteľ prosí svojho Otca, aby mohli vidieť slávu, ktorú mal u Otca pred stvorením sveta, aby ľudským očiam bolo zjavené jeho kráľovstvo a aby jeho učeníci mali silu uvidieť ho. Prosí, aby mohli byť svedkami jeho božstva, čo by ich posilnilo v hodine jeho posledného smrteľného zápasu vedomím, že iste je Boží Syn a že jeho potupná smrť je časťou plánu vykúpenia.

Jeho modlitba je vypočutá. Kým sa tu na kamenistej pôde skláňa, náhle sa otvára nebo, doširoka sa rozostupujú sväté brány Božieho mesta, posvätná žiara osvecuje vrch a zahaľuje Spasiteľa. Jeho ľudským zjavom presvecuje božstvo a splýva so slávou, ktorá prichádza z neba. Povstáva zo svojho modlitebného sústredenia v sláve božského majestátu. Duševná tieseň pominula. Jeho tvár teraz žiari „ako slnko“ a jeho rúcho je „biele ako blesk“.

Učeníci sa prebúdzajú, pozorujú záplavu svetla, ktorá ožaruje vrch. V bázni a údive vidia oslňujúcu podobu svojho Majstra. Pozvoľna zisťujú, že Ježiš nie je sám. Vedľa neho sú dve nebeské bytosti a zhovárajú sa s ním. Sú to Mojžiš, s ktorým sa na Sinaji zhováral Boh, a Eliáš, ktorý – okrem jediného z Adamových potomkov – neuzrel smrť. Ježiš, Mojžiš a Eliáš. Aká to vzácna spoločnosť! (voľne TV 419-420)

3)    Čo spája Ježiša, Mojžiša a Eliáša?

Všetci traja prežili kľúčové udalosti svojho života na nejakom vrchu. Každý z nich prežil pôst trvajúci 40 dní.

a)                Mojžiš, sa na vrchu Horéb stretáva  s Hospodinom pred horiacim krom. (Ex 3,1.2) Na tom istom vrchu, na vrchu Sinaj dostáva od Hospodina dve kamenné dosky s desiatimi Božími prikázaniami a ďalšie dôležité inštrukcie pre ľud izraelský. (Ex 19,20) V Ex 34,28 čítame: „Bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb ani nepil vodu. Na tabule napísal slová zmluvy, desať slov.“

b)               Eliáš, na vrchu Karmel vybojuje boj o zostúpenie ohňa na oltár a porazí kňazov a prorokov Baálových. (1 Kr 18,20.21) V 1 Kr 19, 8 čítame: „Vstal teda a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb.“

c)                 Ježiš na vrchu Golgota kladie svoj život za spásu človeka. (Mat 26,33; Mar15,22; Luk 23,33; Ján 19,17) U Mat 4,2 čítame: „Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol.“ Podobne píše aj Marek (1,13) a Lukáš (4,1).

Okrem týchto skutočností môžeme vidieť ďalšiu spojnicu medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom. E.G.Whiteová v knihe Túžba vekov na str. 421 hovorí: „Na Vrchu premenenia sa v malom obraze premietlo budúce kráľovstvo slávy: Kristus – Kráľ, Mojžiš – predstaviteľ vzkriesených svätých a Eliáš – predstaviteľ premenených živých.“

Musíme konštatovať, že naozaj sa splnilo

to, čo Ježiš povedal o tom, že niektorí z Jeho učeníkov nezomrú skôr, ako uvidia príchod Božieho kráľovstva. Peter, Jakub a Ján ho na vrchu Premenenia okúsili, ochutnali a na vlastnej koži prežili.

Pozastavme sa teraz pri troch priamych rečiach, ktoré na vrchu Premenenia odzneli.

4)    Tri priame reči na vrchu Premenenia

a)                Prvý, kto prehovoril je Peter: „Učiteľ, dobre je nám tu! Postavme tri stany — jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ (Mar 9,5) Peter vyjadruje v eufórii túžbu zostať, či bývať nielen na mieste ale aj v situácii ktorá na vrchu Premenenia nastala. Pri svojej túžbe stavať stany zabúda na seba na Jakuba i Jána. Aj keď sa to zdá ako unáhlené a nedomyslené, predsa sú Petrove slová aj pre nás dnes poučné. Bývať v Božom kráľovstve už dnes tu a teraz, je nie tak nereálne, ako sa nám zdá. Objektívne, navonok sa to udeje síce až raz vtedy a potom, no subjektívne, vnútorne, to je naozaj možné už dnes, tu a teraz. Aj v roku 2015, ktorý je ešte celý pred nami.

b)                Druhý, kto prehovoril, je Nebeský Otec: „Toto je môj milovaný Syn! Jeho počúvajte “ (Mar 9,7). Výzva, ktorú vyslovuje je pozvaním. Pozvaním  k počúvaniu. Pozvaním k načúvaniu. Počúvať Ježiša, načúvať Ježišovi je jedinou cestou do Božieho kráľovstva. Iná cesta neexistuje. Učeníci už mali živú skúsenosť s tým, čo to znamená, keď Ježiša počúvajú. U Luk 5,4-6 čítame: „Keď dokončil, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov. Šimon mu odpovedal: Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na tvoje slovo spustíme siete. Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb, až sa im trhali siete.“ Počúvať Ježiša, znamená prežívať zázraky už dnes tu a teraz. Tu a teraz, keď sa to zdá nelogické. Tu a teraz sa prežíva Božie kráľovstvo. Aj v roku 2015. Aj na Slovensku. Aj vo zbore Vaďovce. Aj v našich rodinách. Aj v našich srdciach.

c)                 Tretí, kto prehovoril, je sám Ježiš: „Vstaňte a nebojte sa!“ (Mat 17,7). Možno sa cítime na dne. Máme obavy a strach z toho čo nás v roku 2015 čaká. Ježiš nás vyzýva, aby sme vstali a nebáli sa. Jedine ON dokáže tieto slová aj naplniť.

5)    Poučenia z celého príbehu

a)                Naše problémy si nevyriešime sami, potrebujeme stráviť čas s Ježišom. Potrebujeme spolu s Ježišom vystúpiť na vrch Premenenia. Potrebujeme chodiť, bývať, žiť s Ježišom. Potrebujeme, aby Ježiš býval v nás.

b)               Naše problémy a prechod krízovými situáciami života zvládneme iba vtedy, keď budeme počúvať Ježiša. Počúvať Ho ušami, srdcom i celou bytosťou. Počúvať, konať a žiť podľa slov Ježišových.

c)                 Definitívne riešenie je možné až vtedy, tam a potom v Božom kráľovstve. Dnešok sa dá zmeniť a prežiť iba dnes, tu a teraz tým, že vstaneme a chytíme sa Ježiša. Jedine takto prežívané Božie kráľovstvo v našich srdciach už dnes, tu a teraz vyháňa strach, ktorý na nás dolieha.

Záver:

         Vrch Premenenia je vrchom zmeny. Určite si každý z nás praje, aby sa v roku 2015 niečo v jeho živote zmenilo.

Istý človek to vyjadril takto: „Keď mi bolo 20 rokov, bol som pripravený zmeniť svet. V 30-tke som sa pokúšal zmeniť svoj národ, v 40-tich rokoch som túžil zmeniť svoju rodinu a deti. Keď som mal 50 rokov, myslel som si, že niečo už konečne zmením na svojej manželke a teraz, keď mi je viac ako 60, zdesený zisťujem, že nie som schopný zmeniť ani samého seba…“

Milé sestry a bratia, drahí priatelia, vystúpme aj my na prahu roku 2015 spolu s Ježišom, s Petrom, s Jakubom i s Jánom na vrch Premenenia. Nemusíme vystupovať na Mount Everest… Uvedomme si spolu s učeníkmi, že to, čo potrebujeme, je naša vlastná zmena. Zmena vďaka Ježišovi. Zmena k chodeniu a k bývaniu s Ním, zmena k počúvaniu Jeho slov. Zmena k zodvihnutiu sa k zbaveniu sa strachu. Prečo? Pretože jedine s Ježišom to ide, jedine s Ježišom sa to dá. Pretože to je to ochutnávanie a skúsenostné prežívanie Božieho kráľovstva. Už dnes, tu a teraz, na prahu roku 2015.

Chcem to skúsiť. Tú dovolenku v horách. Ten výstup na vrch Premenenia. Pridáte sa tiež?

Amen.