Z čoho čerpať?

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.  “ (Ján 14,27)

Neviem ako vy, ale počas týchto nevľúdnych, studených, opršaných a sychravých dní omnoho ťažšie hľadám motiváciu byť radostný, vyrovnaný a šťastný. Keď je slniečko schované, chcem či nechcem, vplýva to na mňa. Tak rád by som bol, keby to tak nebolo, ale je… A nielen to. Vďaka tomu, že som viac depresívny, ako inokedy, som aj náchylnejší na choroby a stále zápasím s nejakou nádchou, prechladnutím, kašľom či únavou alebo depresiou. Ani táto skutočnosť mi nepridáva dôvod k radosti… A potom tá situácia okolo nás. Správy o vojnách, zločinoch, násiliach, skrivodlivostiach a „zle“ na mňa chrlia všetky médiá. Noviny sú toho plné, internet tým je zahltený a takmer každý týždeň sa dozvedám o stále novších a novších konšpiračných teóriách, o sprisahaniach a o tom, ako niekto popoťahuje nitky diania v zdravotníctve, v športe, v kultúre, v hospodárstve, v ekonomike a samozrejme v politike. Som konfrontovaný s tým, že všetci klamú a podvádzajú, každému ide len o seba a nikomu sa už nedá veriť. Ani toto ma nenaplňuje istou a pokojom. Skôr naopak… Keď k tomu všetkému pridám to, že nejako je prežitie na trhu práce v dnešnom svete stále ťažšie a ťažšie, že bývanie ktoré mám dnes, nemusím mať už zajtra, že legislatívna spleť neustále sa meniacich sociálnych, občianskych či podnikateľských zákonov ma neustále núti byť v strehu, aby som na niečo nezabudol či o niečo neprišiel tak niet divu, že nemám veľa dôvodov na úsmev…

Som však veriaci, kresťan, Božie dieťa! Ako to, že mi to nestačí? Ako to, že prepadám depresii a strácam chuť žiť a bojovať? Keď som nedávno listoval Jánovo evanjelium, natrafil som na tieto texty: „Ježiš, vedomý si toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza,  vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný.“ Ján 13,3-5. Ježiš sa nachádza pred najťažšou skúškou svojho života a tí, ktorí by ho mali podržať, sa hádajú o tom, kto z nich je väčší. Zabudli zohnať služobníka, ktorý im umyje nohy pri Veľkonočnej večeri. Všetko je okolo Ježiša zlé. Čaká ho utrpenie od nepriateľov, útok a besnenie samotného diabla a jeho prisluhovačov. No to, čo je najväčším dôvodom ku skľúčenosti, je stav jeho učeníkov… Ale Ježiš má vo svojom vnútri niečo, čo učeníci nemajú. Istotu a pokoj. Vie kto je, kto ho poslal a aký je jeho cieľ. To, čo sa deje navonok, nemení to, čo má Ježiš vo svojom vnútri. Ba naopak. To čo má Ježiš vo svojom vnútri, prejavuje sa navonok a Ježiš mení okolnosti, ktoré sú okolo neho. Nie okolnosti menia Ježiša, ale Ježiš mení okolnosti!

Ó, byť tak aspoň na chvíľu ako Ježiš! Viete, že to je možné? Samozrejme, my nedokážeme vyprodukovať vo svojom vnútri to, čo Ježiš. Riešenie musí prísť zvonka! Musíme ho prijať ako dar. Vedome natiahnuť svoje ruky a zobrať si ho. Kto sme? Sme deťmi kráľa Vesmíru, bola za nás zaplatená najvyššia suma vo Vesmíre! Odrazme sa od toho! Kto nás posiela? Ten, kto ešte nikdy neprehral! Aký je náš cieľ? Mať Ježišov pokoj v sebe a šíriť ho, držiac sa Ježiša. Ten pokoj, ktorý Ježiš dáva, nás mení. Stávame sa svetlom a soľou pre tento svet.

A tak, vďaka tejto vnútornej skúsenosti, môžem spievať a chváliť Pána, napriek tomu, že je vonku nevľúdne počasie. Môj vyvážený vnútorný pokoj môže vplývať na moju imunitu a neskolí ma každý závan chladnejšieho vetra. Nemusím prepadať depresii z toho všetkého negatívneho, čo na mňa útočí z médií a nemusím bedákať nad stále sa meniacimi zákonmi tohto sveta. Prečo? Lebo prijímam pokoj, vlastním pokoj a držím sa pokoja, ktorý môže dať len Ježiš! A to je dôvod na radosť, to je nevyčerpateľný zdroj, z ktorého môžem neustále čerpať. Pokoj od Ježiša je to, čo nechcem stratiť. Túžiš po tom aj ty? Pridaj sa ku mne a poďme spolu k Ježišovi a prijmime ten Ním ponúkaný pokoj ešte dnes!

 Daniel Márföldi