Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia, dovoľte mi dnes úvodom otvoriť spolu s Vami texty Písma svätého  u Rim 5,6-8: „Lebo Kristus, keď sme ešte boli slabí, ešte za času zomrel za bezbožných. Lebo sotva kto kedy zomrie za spravodlivého, pretože za dobrého by sa niekto snáď aj odvážil zomrieť. Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“

Nedávno som čítal istý príbeh, kde istá dáma rozpráva o svojom živote a v tom rozhovore otvára jedno svoje veľké tajomstvo. Toto tajomstvo nosila v sebe niekoľko desaťročí. Viete čo to bolo? Veľmi zaujímavá vec, nad ktorou často premýšľam. Ešte ako dieťa niečo zlé urobila. Nikto ju pri tom nevidel. Keď sa to potom v rodine vyšetrovalo, nemala odvahu sa prihlásiť. Traja súrodenci – deti – stáli vedľa seba a odpovedali svorne: „Ja som to nebol, ja som to nebola!“ Situácia bola stále napätejšia, vážnejšia… Tu zrazu jej brat z ničoho nič hovorí: „Ja som to bol!“ On to vzal na seba. Pani, ktorá príbeh prerozpráva – už sama bola v tom čase matkou – hovorí: „Viete, cítila som sa veľmi zvláštne. Môj brat dostal vtedy poriadny výprask kvôli mne. Bol úplne nevinný. On nevinný, niesol trest, ktorý bol určený pre mňa!“

Sestry a bratia, drahí priatelia, prežili ste v živote niečo podobného? Aj mne sa to už stalo. Je to zvláštne, keď viete, že niekto trpí kvôli vám.

Biblia tiež zaznamenáva jeden príbeh o jednom mužovi, ktorý asi dlho nevedel zabudnúť, že tesne pred svojou popravou bol prepustený a namiesto neho zomrel človek, ktorý bol úplne bez viny.

Čítajme Mat 27, 15-31: „Na sviatky mal vladár vo zvyku prepúšťať jedného väzňa, ktorého si zástup vyžiadal. Vtedy tam mali aj povestného väzňa, ktorý sa volal Barabbáš.   Keď sa zhromaždili, opýtal sa ich Pilát: Ktorého vám mám prepustiť: Barabbáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus? Vedel totiž, že ho vydali zo závisti. Keď Pilát sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho žena: Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre neho vytrpela.  Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si žiadali Barabbáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? Odpovedali: Barabbáša. Pilát im povedal: Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať ho! On namietal: A čo zlé urobil? Ale oni tým väčšmi kričali: Ukrižovať ho!  Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec! A všetok ľud odpovedal: Jeho krv na nás a na naše deti! Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.  Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. Vyzliekli ho a obliekli do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli veniec a nasadili mu ho na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: Buď pozdravený, židovský kráľ! Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli jeho rúcho. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali.“

Narodil sa približne vtedy, ako Ján Krstiteľ. Možno, že bol v zástupe ľudí pri Jordáne a počul Jána volať, Mat 3,2: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!“ Možno, že niekde v Palestíne počul i jemné Ježišovo volanie, Mat 11,28: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“  Ak počul Barabbáš tieto slová, rozhodne sa podľa nich vo svojom živote neriadil. Odvrátil sa od Boha, od náboženstva. Jeho srdce stvrdlo a stal sa z neho krutý človek. Nakoniec sa nezastavil ani pred vraždou. Preto bol uväznený. Bol odsúdený k trestu smrti ukrižovaním a možno nemohol od hrôzy ani spávať… Dni pomaly plynuli, dlhé, veľmi dlhé a ešte dlhšie noci… Najskôr počul, ako pracujú na dvore tesári. Tvarujú jeho kríž… Zachvel sa… Na druhý deň ráno bol prebudený veľkým rozruchom pred väzením. Okienkom jeho cely k nemu doliehajú rozčúlené hlasy, ktoré stále silnejú. Počúva… Rozumie dobre? „Barabbáša! Chceme Barabbáša!“ Veď oni kričia jeho meno! Chcú ho zabiť! Už majú dosť čakania! Krv, ktorú vylial, treba pomstiť práve teraz na Veľkú Noc! Celý sa chveje… Počuje kroky vojakov, cingot kľúčov, dvere sa otvárajú a dostáva rozkaz, aby ich nasledoval.

Tak sa ocitol pred Pilátom. Za vladárom stojí rozzúrený dav a volá: „Barabbáša!“ Neďaleko od neho stojí smutný, opustený muž. „Toho človeka som niekde videl!“, pomyslel si. V tom mu to došlo: „Veď toho človeka som už niekde videl! Veď to je Ježiš z Nazareta! Ten slávny Učiteľ, ktorého ľudia milujú…. Ale čo tu robí? Ten určite nič zlého nevyviedol!“

V tom prehovoril Pilát: „Ktorého vám mám prepustiť: Barabbáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus?“ Dav opäť zareval: „Barabbáša!“ Pilát sa obrátil k žoldnierom: „Pusťte ho!“ „Vtedy im  prepustil Barabbáša“, hovorí biblický text.

Barabbáš išiel po schodoch dole a od radosti bol úplne bez seba. Bolo to neuveriteľne krásne! Namiesto toho, aby bol mučený a ukrižovaný, ako to čakal, bol na slobode! Voľný! Sám Pilát ho prepustil. Nevieme presne, čo sa potom s Barabbášom stalo. Stratil sa v zástupe? Možno stál pod Ježišovým krížom, možno, že uveril aj on. Jedno je isté! Až do smrti  nemohol zabudnúť, že namiesto neho na kríž pribili človeka, ktorý za nič nemohol. Na jeho kríži, ktorý vytesali pre neho, visel a umieral Ježiš Kristus.

Ako to je so mnou, ak to je s tebou, milá sestra, milý brat, drahý priateľu? Nezabudli sme? Dnes to chceme spolu vyznať. Uprostred všedných starostí sme možno odišli od kríža Ježiša Krista. Ale sú to naše hriechy, ktoré nás znova vrátili a vracajú…

Myslím na istého starého lodného kapitána, ktorý bol veľmi chorý. Lekár mu oznámil, že už nebude dlho žiť. Nepremýšľal nikdy o Bohu. Teraz, na konci života, mu niečo chýbalo. Hľadal niekoho na lodi, kto by mal Bibliu, aby mu z nej čítal. Priviedli k jeho posteli kuchára. On jediný na celej lodi mal Bibliu. Kapitán tíško prehovoril: „Čítaj mi niečo o Bohu a o mne. Poznám jednu časť, ktorú mi kedysi dávno predčítala moja mamička. Nájdeš ju u Izaiáša v 53.-kapitole“. Kuchár kapitolu vyhľadal a pomaly čítal. Keď čítal piaty verš: „A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti“, tu ho kapitán náhle prerušil: „Viete, moja mamička mi to čítala inak. Ona tam vložila moje meno: „A on bol smrteľne ranený pre Viliho prestúpenia, zdrtený pre Viliho neprávosti; kázeň Viliho pokoja bola vložená na neho, a jeho sinavicou je Vili uzdravený.“ Kapitán chcel, aby celú kapitolu prečítal s jeho menom. Po jej prečítaní sa oprel o vankúš a dlho uvažoval… Nakoniec prehlásil: „Keby som si viacej – častejšie – čítal túto kapitolu a myslel na to, čo pre mňa Ježiš urobil, bolo by v mojom živote omnoho menej zla!“

A tak sestry a bratia, drahí priatelia, podívajme sa dnes spolu s Barabbášom na toho muža na golgotskom kríži. Na toho, tam uprostred! Visí medzi dvoma zločincami! Dívajme sa na neho tak dlho, kým sa nám podarí pochopiť, že ten kríž uprostred bol postavený pre nás! Ten muž uprostred zomrel za mňa!

Meno Barrabáš je zvláštne meno, Má aramejský pôvod. Skladá sa z dvoch slov. Bar a Abba. Prekladáme ho ako Syn Otcov. Áno, v tom je tajomstvo dnešného dňa! Kedysi, pred 2000 rokmi zaznelo v súdnej sieni: „Bar Abba je voľný!“ Dnes zaznieva: „Syn Otcov je voľný! Dcéra Otcova je voľná!“  Ján 1,12: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi;…“ Dnes zaznieva posolstvo o tom, že keď si sem prišiel (prišla) v putách hriechu ako otrok (otrokyňa) odsúdený (odsúdená) k smrti, môžeš odísť ako slobodný (slobodná). Ako syn či dcéra otcova! Prečo? Lebo ON, tvoj Pán a Ježiš Kristus zomrel za teba! On zaplatil za teba! On vylial svoju krv za teba! Môžeš ísť. Si voľná, si voľný! Si slobodná, si slobodný!

Ján 3,16: „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“

Končím slovami istého melodrámu, ktorý sa mi z detstva hlboko vryl do pamäti:

Na vrchu vzdialenom, tam, kde stál drsný kríž, tam pred mnohými rokmi… aký dávny to obraz… tam vidím stáť Barabáša, toho Barabáša, ktorého Pilát prepustil z väzenia, keď Ježiša, kňaza, vydal do rúk vrahov.

Barabáš kráča tichým krokom, a jeho zrak blúdi prázdnymi ulicami Jeruzalema. Všetci ľudia išli ku Golgote, aby tam videli popravu zločincov…. Tu napadlo Barabáša: „Ja sa tam tiež podívam, veď tam mala byť dnes moja posledná chvíľa!“ Tak pomaly vystupoval hore. Zostal stáť pod tými tromi krížmi a premýšľal: „Toho po ľavici, poznám dobre a ten po pravici, ten bol mojím spoločníkom pri vraždách a lúpežiach. Áno, poznávam ich, to sú moji druhovia. Tu, medzi nimi, mal byť môj koniec. Ale ten muž, tam uprostred, toho poriadne ani nepoznám, ten nikdy nebol medzi nami, ten nebol naším spoločníkom! Ale jedno je isté. Ten muž uprostred zomiera na mieste, kde som mal zomrieť ja! On zomiera za mňa!

Tak tam stál Barabáš, po tými tromi krížmi. Stál si  tam aj ty niekedy?

Poď tam dnes spolu so mnou až k tomu popravnému miestu, pod tie tri kríže. Dívajme sa spolu na toho muža tam uprostred! Dívajme sa na neho… Dlho…. Tak dlho, až sa nám podarí pochopiť, že ten kríž uprostred bol postavený pre nás! Chcem teraz tíško ustúpiť bokom… Možno i v tvojom oku uvidím zalesknúť sa slzu… A ty zopneš svoje ruky, podívaš sa ku krížu a povieš spolu so mnou: „Ten muž uprostred, ten zomrel za mňa!“

                                                          Amen.