Ďakujem Pane, za každý nový deň,

Aj za ten, keď do srdca mi kvapne ľudskej  zloby blen.

Buď pochválené Tvoje meno, Pane.

Za to, že dávaš mi slnko, vône, vtákov spev,

aj že mi dávaš krotiť prudký  mysle hnev,

buď pochválené meno Tvoje, Pane.

Že dal si mi deti  a s nimi radosti i žiaľ

A že dal si mi s nimi hľadieť  do diaľav,

Buď pochválené Tvoje meno, Pane.

Koľko už trpkosti pre poučenie si mi dal

A koľkokrát už si mi z pleca ťarchu sňal,

Buď preto pochválené Tvoje meno, Pane.

Koľkokrát radosťou a láskou naplnil si ma po okraj,

Koľkokrát duch môj priateľstvom vrúcnym pookrial.

Ó, buď pochválené Tvoje meno, Pane.

Ty dovolil si mi blúdiť roky a nechal si ma ísť,

Však dal si mi nájsť sa  a s dôverou znovu k Tebe prísť,

Nech oslávené je meno Tvoje, Pane.

Dal si mi cestu nájsť a Slova jasný cieľ

A povedal.. za Mnou poď.. slávy si pre podiel.

Pochválené nech je Tvoje meno, Pane.

Nedbáš, že nemám nič, len hriešnosť svoju a pýchu

A že ťažko držím smer a hľadám často radosť lichú.

Buď pochválené Tvoje meno, Pane.

Vo svojej veľkosti si trpezlivý neskonale,

Vo svojej láske prijímaš aj vôle dary malé.

Pochválené nech je Tvoje meno, Pane.

Všetko čo mám, mám z Tvojej ruky, Pane.

Môžeš si vziať čo chceš, nech Tvoja vôľa sa  len stane

A nech vychválené je Tvoje meno, Pane.

Ty všetko vieš, aj to, že mama pochovala  najmladšieho syna,

Aj to vieš – prečo, a čia to bola vina.

Je oslávené Tvoje meno, Pane.

Len Ty vieš, prečo moje deti blúdia vo tme

A že vine mojej iba Tvoja láska vrchol zotne.

O pomôž im! Nech oslávené je Tvoje meno, Pane.

Voláš nás, Pane, príďte, o čo požiadate vám dám.

Som tu, Pane. Ja do rúk Tvojich svoju bolesť vkladám

A k nohám Tvojim kladiem ťažkú svoju hlavu

S túžbou a nádejou, že nájdem pokoj a radosť pravú.

A prosím vrúcne – daj Ducha mi Lásky a Múdrosti,

Daj Ducha mi pokory a trpezlivosti…

Nech je oslávené  vo mne, v mojom žití, Tvoje meno, Pane.

(Mária Hletková)