Archív kategorií: Kázania

Boh blízky a prítomný

Úvod

Milí sestry a bratia, drahí priatelia! Príbeh, o ktorom dnes budeme uvažovať, nás zavedie až na úplný začiatok. Židia totiž prvých jedenásť kapitol 1. knihy Mojžišovej označujú za pradejiny – prehistóriu – a až to, čo nasleduje, teda následné prerozprávanie príbehu patriarchov (Abraháma a jeho potomkov), je v tomto chápaní počiatkom dejín.

Čítajme teda celú kapitolu Gen 12,1-20: „Hospodin povedal Abrámovi: Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním! Požehnám tých, čo žehnajú teba, zlorečiť budem tým, čo tebe zlorečia. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme. Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. Šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Cháranu. Abrám vzal svoju ženu Sáraj, svojho synovca Lóta, všetok majetok, čo nadobudli, i služobníctvo, ktoré získali v Chárane. Pohli sa a šli do Kanaánu. Keď prišli do Kanaánu, Abrám prešiel krajinou až k posvätnému miestu v Sícheme, k Móreho dubu. Vtedy bývali v krajine Kanaánčania. Abrámovi sa zjavil Hospodin a povedal mu: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. Potom tam postavil oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil. Keď v krajine nastal hlad, Abrám odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa veľmi rozšíril hlad. Keď sa chystali vojsť do Egypta, povedal svojej žene Sáraj: Pozri sa, viem, že si žena krásneho vzhľadu. Keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: Toto je jeho žena. Mňa zabijú a teba nechajú nažive. Povedz teda, že si moja sestra, aby sa mi pre teba vodilo dobre a zostal som tvojou zásluhou nažive Keď Abrám prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to žena veľmi krásna. Uvideli ju aj faraónovi dvorania, vychválili ju pred faraónom a odviedli ju do jeho paláca. Ten pre ňu s Abrámom dobre zaobchádzal, takže mal ovce, dobytok, osly, sluhov, slúžky, oslice a ťavy. Hospodin však postihol faraóna i jeho dom ťažkými údermi pre Sáraj, Abrámovu ženu. Faraón zavolal Abráma a povedal mu: Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena? Prečo si povedal, že je to tvoja sestra? Ja som si ju preto vzal za ženu. Tu teda máš svoju ženu, ber si ju a choď! Faraón ho potom zveril mužom, aby ho poslali preč aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.“ Pokračovať v čítaní →

Vrch premenenia

Úvod:

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia! Dovoľte mi, aby som vám dnes úvodom nášho uvažovania položil niekoľko otázok.

Pretože sme na začiatku roku 2015 – a s tým súvisí aj plánovanie či predsavzatia – predstavte si situáciu, že vám niekto ponúka ako dar poukaz na dovolenku. Keby ste si mali vybrať dovolenku pri mori alebo v horách, ako by ste sa rozhodli? Kto by si chcel naplánovať svoju dovolenku v roku 2015 pri mori? Môžem vidieť vaše ruky? Ďakujem. Kto z vás by si vybral dovolenku v horách? Môžete sa prihlásiť? Ďakujem. Keby ste dostali pozvanie k výstupu na najvyšší vrch sveta, dali by ste si povedať?

Mám otázku pre našich študentov. Ako sa tento vrch nazýva, akú má výšku, kedy a kto na neho prvý vystúpil? (Mount Everest – Čomolungma, 8 848 m, 29.5.1953, horolezec sir Edmund Persival Hillary z Nového Zélandu a jeho šerpa Tenzing Norgay z Nepálu). Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch, bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.

Som presvedčený o tom, že by výstup na takýto vrch bol takým zážitkom, na ktorý sa nedá nikdy zabudnúť. Pokračovať v čítaní →

Mŕtvy pes a kráľov syn (alebo evanjelium podľa Mefibóšeta)

Milé sestry a bratia, drahí priatelia, už od dôb babylonskej veže máme tu na svete ako ľudia, ako národy a národnosti, jeden problém. Nemôžeme sa medzi sebou dohovoriť, dohodnúť. A tak sa učíme cudzie jazyky, s väčším či menším úspechom. Záleží na tom, ako to komu ide. Niekto je rýchlejší a ohybnejší a iný sa zase žiadny cudzí jazyk poriadne naučiť nedokáže. A tak sa snažíme, trápime a zase snažíme…

Ale ten problém nemáme len s úplne odlišnými jazykmi. Niekedy môžeme hovoriť rovnakým alebo veľmi podobným jazykom a aj tak sa ťažko dohodneme. Niekedy stačí, aby sa stretli Slováci z rôznych regiónov a môžeme mať postarané o zábavu. Skúste si predstaviť, že sa niekoľko gazdiniek stretne a začnú hovoriť o tom, čo uvaria ako prílohu k hlavnému jedlu. Hrdá Slovenka, ktorá dbá na spisovnú slovenčinu, prehlási, že bude variť ZEMIAKY. Jej priateľka z Rožňavy povie, že uvarí GRULE. K tomu sa môže pridať Liptovčanka s tým, že ona uvarí ŠVÁBKY. Ich priateľka zo Spiša rozhodne prehlási, že ona chce variť BANDURKY. Prešovčanka bude trvať na tom, že uvarí KOMPERE, no jej Záhorská kolegyňa nechce ustúpiť z toho, že sa budú variť KRUMPLE. Možno ich česká kamarátka pokojne prehlási, že BRAMBORY by boli najlepšie… Pokračovať v čítaní →

Žena s Bohom na zemi

Milé sestry a bratia, drahí priatelia, chcel by som dnes začať jednou dôležitou výzvou. Prihláste sa prosím tí z Vás, ktorí neprežívate žiadne problémy v živote… …To, že sa nikto neprihlásil, nasvedčuje tomu, že život veriaceho človeka, život kresťana, nie je prechádzka ružovou záhradou. Problémy sa nevyhýbajú nikomu z nás. Choroba naša, či niekoho z našich blízkych, strata životných istôt – zamestnania či bývania, finančné problémy, študijné problémy na škole, boj so závislosťou v rodine, komplikované medziľudské vzťahy a mohli by sme donekonečna vymenovávať…

Chceme sa dnes dopoludnia pozrieť na príbeh jednej reálnej rodiny, ktorá žila v dobe, keď nezamestnanosť nebola riešená sociálnymi dávkami a podporou.

V príbehu matky sa budeme pýtať: Je vôbec k niečomu v dobe nezamestnanosti a tržného hospodárstva viera v Boha?

I: Ako prežiť problémy?

A. Text Písma

Čítame text Písma Svätého v starozákonnej knihe, v 2 Kr 4,1-7, kde čítame: Pokračovať v čítaní →

Prečo príde JK znova?

Chcel by som citovať z knihy proroka Hozeáša, z 2. kapitoly, 17. verš (Roháček 15. verš): „Odtiaľ jej dám vinice a údolie Áchor ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.“ Možno na prvé počutie pre nás tento text príliš veľa nehovorí. Pozrime sa, aký význam má údolie Áchor. Keď prorok Hozeáš vyhľadal Izraelitov a povedal im asi toto: „Hospodin má pre vás jedno zvláštne, mimoriadne posolstvo. Dnes ste tu v údolí Áchor, ale ja učiním toto údolie bránou nádeje.“ Čo znamenala táto veta pre ľudí žijúcich vtedy a tam? Čím bolo toto údolie Áchor vtedy a tam, podľa ich chápania?

V knihe Jozua sa stretávame s týmto výrazom v Biblii prvýkrát. V 7. kapitole od 24. verša môžeme sledovať udalosť, ktorá sa odohrala v údolí Áchor. Je to miesto, kde Achana a jeho rodinu ukameňovali. Čítajme text Písma: „24 Nato Jozua s celým Izraelom chytil Áchana, syna Zerachovho, i striebro, plášť a zlatý prút ako aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko, čo mal a vyviedli ich do údolia Áchor. 25 Jozua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Teba nech dnes uvrhne Hospodin do nešťastia! Potom ho celý Izrael ukameňoval — ich telá spálili a ukameňovali.“ Nie je to jedna z najkrajších udalostí v Biblii. Možno túžime po tom, keby sa v Biblii vôbec nenachádzala, alebo keby sme ju mohli rýchlo prelistovať. Je to jedna z najtemnejších chvíľ obsadzovania Kanaánu. Pokračovať v čítaní →

Márnosť

Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.

Každý z nás sme niekde na začiatku začali žiť s tým, že sa to oplatí, že to má zmysel. Sme presvedčení, že sa oplatí vzdelávať a učiť, lebo tým, že sa ponoríme do poznávania a vzdelávania, môžeme získať informácie, na základe ktorých dokážeme vyriešiť veľké otázky života a vylepšiť tým kvalitu svojich životov s kladným dopadom na budúce generácie. Oplatí sa pracovať, lebo získame také výsady a toľko peňazí, že náš život sa stane lepším. Oplatí sa dbať o svoje zdravie, lebo sa domnievame, že budeme dlhšie žiť. Hovorievame, že sa oplatí splodiť potomkov, lebo sa o nás bude mať kto v starobe postarať, bude nás mať kto rád.

Niekedy sa zastavíme a uvažujeme nad tým, že svet predsa takto nefunguje. V kritických životných situáciách si kladieme otázku: „Oplatilo sa takto uvažovať?“ Skutočne sa stal náš život kvalitnejším? Áno, učíme sa. Čím viac však vieme, tým skôr dospejeme k tomu, že nevieme vyriešiť kľúčové otázky života a smrti. Čím viacej pracujeme, tým skôr zisťujeme, že omnoho ľahšie získavajú peniaze tí, ktorí nepracujú. Možno kradnú a podvádzajú, ale majú viacej peňazí ako tí, ktorí čestne a svedomito pracujú. A tak sa pýtame: „Oplatí sa to?“ Staráme sa o svoje zdravie a v jeden deň, po obyčajnom röntgenovom vyšetrení, sa dozvedáme diagnózu: „Nádor!“ Kladieme si otázku: „Prečo?“ Bojujeme za spravodlivosť a víťazí nespravodlivosť a násilie. Plodíme potomkov a v jeden pekný deň nás naše deti opúšťajú. Odídu. Pokračovať v čítaní →

Zhrbená žena

Luk 13, 10-17: 10 V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. 11 Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti. 13 Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň! 15 Pán mu odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu? 16 A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň? 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých zázračných skutkov, ktoré Ježiš konal.

1) Príbeh

Uplynulo už 18 rokov odvtedy, čo sa jej to stalo. Vyrástla a bola vychovaná ako hrdá Izraelitka, dcéra Abrahámova. Tešila sa, že sa raz vydá, založí si svoj vlastný domov, bude vychovávať deti a bude šťastnou matkou medzi ženami Izraela… A v tom prišiel nečakane ten deň, keď sa všetko zmenilo. Choroba. Nepríjemná. Zlá. Obmedzujúca. Zhrbenie. Pokrivenie. Osemnásť rokov pohľadu na zem. Dole. Predtým sa so zodvihnutou hlavou mohla každému pozrieť do očí. Mohla komunikovať bezprostredne, očný kontakt bol pre ňu samozrejmosťou. Teraz je to úplne inak. Kým dovtedy skúmala tváre ľudí, a tešila sa z pohľadu na vysoké stromy, strechy domov, vrcholce kopcov a pahorkov s vychádzajúcim či zapadajúcim slnkom či na guľatý mesiac a jagavé hviezdy na nočnej oblohe. Teraz poznávala ľudí podľa toho, čo mali obuté na svojich nohách. Sandále rôzneho druhu a kvality, bosé nohy, niektoré aj zranené, krvavé, špinavé a zaprášené, mnohokrát aj páchnuce… To, čo najčastejšie videla, bola dlažba, kamene a prach na ceste či podlaha po ktorej kráčala spolu s ostatnými. Keď zapršalo, poznala každú mláku. Videla, ako sa kvapky dažďa miešajú s prachom a s hlinou a ako vzniká blato, ako sa všade valia prúdy špinavej vody. Keď slnko zase pálilo, možno ihneď spoznala, koľko vody a za aký čas sa z každej mláky vyparilo. Už sa s tým zmierila. Farizeji a zákonníci ju označili za veľkú hriešnicu. Hovorievali, že je posadnutá. To, že je chorá, musí byť následkom toho, že satan, ktorému slúžila, ju poviazal. Napriek tomu do synagógy chodila takmer každú sobotu. Nevidela pohŕdavé pohľady spoluveriacich, keď si sadala do poslednej lavice. Možno, že jej padlo dobre, keď si od nej všetci odsadli, aspoň nemusela nič vysvetľovať a obhajovať sa. Stačilo, že počula. Pokračovať v čítaní →

Dvaja stavitelia

Jedným z podobenstiev Pána Ježiša Krista, ktoré má dve verzie je aj podobenstvo „O dvoch staviteľoch“, alebo podobenstvo „O dvoch domoch“. Zaznamenali ho Matúš aj Lukáš.

Prečítajme si najskôr Matúšovu verziu u Mat 7,24.27: „24 Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. 25 A spustil sa lejak, a prišly rieky, a zavialy vetry a oborily sa na ten dom, a nepadnul, pretože bol založený na skale. 26 A každý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich, bude pripodobnený človeku bláznovi, ktorý vystavil svoj dom na piesku. 27 A spustil sa lejak a prišly rieky, a zavialy vetry a zavadily o ten dom, a padnul a jeho pád bol veliký.

Teraz si prečítajme aj Lukášovu verziu u Luk 6,47-49: „47 Každý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich – ukážem vám, komu je podobný. 48 Podobný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil základ na skale. A keď prišla povodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre založený na skale. 49 Ale ten, kto počul a neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.“

A. Porovnanie Pokračovať v čítaní →

Mária a Marta

Luk 10, 38-42: Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. Marta však mala plné ruky práce s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla! Pán jej však povedal: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.

1) Kontext

Začiatok deja je daný výrokom, ktorým sa 38.-my verš začína: „Keď ale išli….“ alebo „A stalo sa keď išli…“ je jasne naznačené, že sa jedná o novú udalosť, ktorá nasleduje po rozhovore Ježiša s istým zákonníkom, ktorý kladie otázku ohľadne toho, že ktoré prikázanie je najväčšie, na čo mu Ježiš, okrem odpovede, rozpovie aj podobenstvo „O milosrdnom Samaritánovi“ (Luk 10, 25-37). Celý oddiel pokračuje v riešení otázky, ktorú načrtol zákonník: „Čo je najdôležitejšie? Ktoré prikázanie?“ Náš text je súčasťou celku, ktorý túto problematiku rieši v dvoch epizódach, príbeh o Marte a Márii je tou druhou epizódou. Pokračovať v čítaní →

Naplnení plnosťou Božou

(Ef 3,14-19): „Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás jeho Duchom mocne zosilnel vnútorný človek a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“

Prečítaný text je Pavlovou modlitbou. Pavol sa modlí o moje – naše potreby. Hovorí o tom, že má byť v nás Duchom Svätým mocne zosilnený vnútorný človek. Vyjadruje túžbu, aby Kristus skrze vieru prebýval v našich srdciach. Ďalej zdôrazňuje nutnosť poznania Kristovej lásky. Nakoniec hovorí o naplnení celou Božou plnosťou.

Zaujala ma práve jeho posledná prosba. Čo to je „byť naplnení celou Božou plnosťou?“ Pokračovať v čítaní →