Chcel by som citovať z knihy proroka Hozeáša, z 2. kapitoly, 17. verš (Roháček 15. verš): „Odtiaľ jej dám vinice a údolie Áchor ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.“ Možno na prvé počutie pre nás tento text príliš veľa nehovorí. Pozrime sa, aký význam má údolie Áchor. Keď prorok Hozeáš vyhľadal Izraelitov a povedal im asi toto: „Hospodin má pre vás jedno zvláštne, mimoriadne posolstvo. Dnes ste tu v údolí Áchor, ale ja učiním toto údolie bránou nádeje.“ Čo znamenala táto veta pre ľudí žijúcich vtedy a tam? Čím bolo toto údolie Áchor vtedy a tam, podľa ich chápania?
V knihe Jozua sa stretávame s týmto výrazom v Biblii prvýkrát. V 7. kapitole od 24. verša môžeme sledovať udalosť, ktorá sa odohrala v údolí Áchor. Je to miesto, kde Achana a jeho rodinu ukameňovali. Čítajme text Písma: „24 Nato Jozua s celým Izraelom chytil Áchana, syna Zerachovho, i striebro, plášť a zlatý prút ako aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko, čo mal a vyviedli ich do údolia Áchor. 25 Jozua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Teba nech dnes uvrhne Hospodin do nešťastia! Potom ho celý Izrael ukameňoval — ich telá spálili a ukameňovali.“ Nie je to jedna z najkrajších udalostí v Biblii. Možno túžime po tom, keby sa v Biblii vôbec nenachádzala, alebo keby sme ju mohli rýchlo prelistovať. Je to jedna z najtemnejších chvíľ obsadzovania Kanaánu.
Čo predchádzalo tomu, čo tu čítame? Na začiatku je udalosť zázračného dobytia opevneného mesta Jericha. Keď každý oslavuje. Múry Jericha sa rúcajú bez boja a ľud hovorí asi takto: „Víťazstvo je možné, Boh je medzi nami! Keď On je s nami, neexistuje už žiadna prekážka!“ Tak zaútočia na mestečko Haj, menšiu dedinu oproti mestu Jericho. Považujú za zbytočné, aby sa každý unúval, rozhodli sa zaútočiť iba s menším oddielom vojakov a boli presvedčení o tom, že rutinne túto situáciu vyriešia. No tento boj sa skončil potupnou prehrou a obeťami na životoch 36 mužov. Táto malá dedinka porazila izraelské vojsko. Čo sa deje následne po tom? Roháčkov preklad, Jozua 7. kapitola hovorí v 5. verši, že: „..Vtedy sa rozlialo srdce ľudu a obrátilo sa na vodu.“ Ten ľud, ktorý veril vo víťazstvo, ktorý bol presvedčený o víťazstve naraz sa po prehratej bitke ocitá v situácii, keď sú ich srdcia ako voda. Tvrdý, skúsený vojvodca si zlomený sadá do prachu a čo sa pýta? Akú otázku kladie? (Jozua 7,7): „Ach, Pane Hospodine, prečo...?“ Ťažko sa vieme oslobodiť od tejto otázky. Stáva sa to pravdepodobne preto, lebo v našich životoch je veľa takýchto situácií, keď si kladieme otázku „PREČO?“ Prečo práve teraz, prečo práve nám, prečo práve tu?! Prečo?!
Jozua tam sedel v údolí Áchor. V údolí Áchor niet nádeje. Srdce ľudu sa rozlialo ako voda. Vojvodca sa poobzeral a videl zranených a mŕtvych, pretože údolie Áchor je plné nešťastia, choroby, smrti a trápenia. Tam v údolí Áchor je bezvýchodisková situácia. Udalosti nemajú svoju logiku. Nie je logické to, že nad Jerichom zvíťazíme a s malou dedinkou Haj prehráme. Prečo sme vyhrali tam a vtedy, prečo sme prehrali tu a teraz? Nie je v tom logika. Nevieme, prečo sa v živote udalosti dejú tak, ako sa dejú. Prečo práve tu, prečo práve teraz? V údolí Áchor nie je budúcnosť. Čo znamená Áchor? Nešťastie, zármutok, utrpenie, nepokoj. Najväčšou tragédiou nie je to, že sa vyskytne, udeje či uskutoční v dejinách či v životoch ľudí údolie Áchor. Keď sa vyskytne v Egypte, tak to je v poriadku. Do Egypta utrpenie, smrť, zlo a zármutok patrí. Ale toto údolie Áchor, o ktorom tu teraz hovoríme, je na prahu Zasľúbenej zeme. Na prahu Kanaánskej krajiny. Už-už je táto krajina ich vlastníctvom. Skoro do nej vstúpili a tam je údolie Áchor. Posolstvo tohto údolia je, že niet nádeje, niet budúcnosti, niet riešenia. Namiesto toho tu je nešťastie, zármutok, smrť, rany a všetko čo je zlé a obídenia hodné. A Jozua tam sedí v prachu a pýta sa, kde je Boh? Teraz kde je Boh? Veď včera sme videli, že je tu! Včera sme prežili jednu vynikajúcu skúsenosť. Včera sme čítali Písmo. Včera sme s úsmevom odchádzali zo spoločenstva. Hovorili sme si: „Boh je s nami, Hospodin nám pomohol!
Kde je ale Hospodin teraz? Prečo v týchto udalostiach Boh mlčí?“ Tam sa modlí a kladie veľké otázky typu „PREČO?“, ale Hospodin mlčí. Keď Boh neprehovára, tak sa pýtame, prečo Boh nehovorí? Prečo Boh mlčí?
A tak v tejto zúfalej a smutnej situácii zrazu Boh nakoniec predsa len prehovorí. Tu v údolí Áchor, v údolí beznádeje a nešťastia Boh zrazu prehovorí k Jozuovi: „Za to, čo sa deje v údolí Áchor, nie Ja som zodpovedný. No údolie Áchor učiním bránou nádeje.“ Po tom po všetkom vyjde najavo, že bola porušená prísaha a bola urobená zrada uprostred ľudu pre „pekný babylonský plášť, dvesto šekelov striebra a jeden zlatý prút vážiaci päťdesiat šekelov.“ (Jozua 7,21) Ako dôsledok prichádza udalosť, ktorú sme už čítali, teda ukameňovanie Achana a jeho rodiny.
Kniha Hozeášova po cca 700 rokoch ktoré uplynuli po udalostiach, ktoré sa udiali v údolí Áchor hovorí Božiemu ľudu: „Počúvajte ma, vy ste sa opäť ocitli v údolí Áchor! Opäť niet nádeje! Nedeje sa to, po čom túžite! Ale ja práve toto údolie nešťastia a beznádeje učiním bránou nádeje!
Myslím si, že nielen ľud izraelský prežíval to, čo odznelo v knihe Hozeášovej. Údolie prehry, bezvýchodiskové údolie je aj dnes tu a teraz s nami! Keby tu niekto prorocky dnes prehlásil o našom regióne, že je údolím Áchor, hovoril by pravdu? Keď poviem, že naša krajina, je v údolí Áchor, hovorím pravdu? Keď prehlásim, že náš celý svet sa nachádza v údolí Áchor, našiel by sa niekto, kto by toto prehlásenie spochybňoval? Ľudia okolo nás nevedia čo bude, či nebude, neveria už pomaly ničomu a nikomu, nevedia či sa báť alebo nebáť budúcnosti. Čakáme niečo, ale zároveň aj nečakáme nič. Ľudia sú neistí, nevedia čo prichádza, to je to, čo údolie Áchor charakterizuje. Náš dnešný svet sa nachádza v tomto údolí. Stretávame sa s nešťastiami? Stretávame sa s nezmyselnou smrťou? Sú okolo nás zranenia? Sú choroby a chorí? Aj medzi tými, ktorí veria a sú verní Bohu? Popri včerajších víťazstvách prežívame dnešné prehry? Áno, sme tu, v tomto údolí. V údolí Áchor. A nevieme, čo nasleduje, keď sa dívame z pozície tohto údolia. Aj my kladieme občas tú istú otázku, že Prečo? Kde je Boh? Prečo Boh mlčí? Prečo nás stihlo to, čo nás stihlo?
Od 19.-teho storočia sa dejú také veci, ktoré sa dovtedy nikdy v dejinách ľudstva neudiali. V dejinách sa prvýkrát ľudstvo dopracovalo k tomu, že dnes je schopné zničiť celú zemeguľu. Predovšetkým následkom priemyselnej revolúcie, znečistením prírody a potom svojimi zbraňami je schopné zničiť celý svet. O tomto čase prorokoval Daniel. V tomto sa líši tá doba, v ktorej žijeme my, od každej inej historickej epochy. To je údolie Áchor. Preto sa v ňom nachádzame omnoho viac, ako v dobe Hozeášovej a omnoho viac, ako ľud izraelský pri dobýjaní zasľúbenej krajiny. Nachádzame sa v ňom kolektívne, jednotne; sme absolútne ponorení do údolia Áchor, do údolia beznádeje, skepticizmu, ateizmu, bezbožnosti, pokrytectva. Nech je to veda, politika, biznis či náboženstvo. Nietzsche hovorí: „My kresťania sme zabili Boha!“
V tomto údolí stratenej viery a nešťastia prehovorí Hospodin. Dnes, tu a teraz hovorí: „Údolie Áchor učiním bránou nádeje!“ Toto zasľúbenie nosíme vo svojom mene. Hovoríme o sebe, že sme adventisti siedmeho dňa. Vo svojom mene nosíme to, že my na tento skepticizmus máme jednu istú odpoveď. Vo výraze – siedmeho dňa – veríme, že tento svet má svoj zmysluplný začiatok. Veríme v 7 dňové stvorenie, veríme v to, že Boh je pôvodcom života a jeho udržiavateľom na tejto planéte. Veríme tomu, že človek nie je produktom evolúcie. Veríme tomu, že človek nie je zvieraťom. Veríme, že je stvorenou bytosťou stvorenou na Boží obraz. A keď táto planéta má svoj význam, svoj rozumný počiatok, potom musí existovať aj jej nejaký rozumný koniec. Nie je pravdou to, že smerujeme k ničomu. Nie je pravdou to, že sizyfovsky gúľame svoje kamene hore na vrchol, aby sa tesne pred ním znova skotúľali dole. Lebo život má svoj rozumný cieľ veci smerujú k svojej rozumnej budúcnosti. O tom je v našom mene výraz – adventisti. To je ten druhý advent! Návrat Ježiša Krista na našu Zem! Nový zákon 319 krát opakuje, správu o Ježišovom druhom príchode. Každý 25.-ty verš obsahuje nejaké zasľúbenie o Jeho príchode. Preto sme ľudom nádeje, lebo hovoríme, že Ježiš Kristus sa musí vrátiť na túto Zem. Niet iného riešenia v údolí Áchor! Niet takej hospodárskej reformy, ktorá postaví tento svet na nohy. Niet takého lieku, ktorý vylieči všetky choroby. Niet takého politického systému, ktorý nastolí poriadok medzi národmi na tejto Zemi. Niet takého obrazu, ktorý dokáže vyvrátiť údolie Áchor a vyriešiť ho. Niet iného riešenia, ako druhý príchod Ježiša Krista na našu Zem. Toto musíme uznať. Toto hovorí Biblia a v to aj veríme. Táto udalosť je nielen históriou našej planéty, ale aj históriou môjho osobného života. Najväčšie utrpenie údolia Áchor je preto, lebo my kresťania sa viac držíme babylonského rúcha, babylonského uvažovania, viac ako starostlivého Boha. Lepšie sa nám stará o striebro a zlaté prúty, ktorými si zabezpečujeme svoju budúcnosť, ako jednoducho dôverovať Božím zasľúbeniam.
Keď je zmysluplný začiatok a zmysluplný koniec, to potom znamená, že je aj zmysluplná prítomnosť. A to sú tie chvíle, keď prinášame svoje rozhodnutia pre Boha. Keď tento svet má zmysluplný začiatok a zmysluplný koniec, tak medzi nimi dvomi má môj život svoj zmysel na tomto svete. Boh má svoj plán so mnou aj s tebou. Na tomto svete máme svoje miesto. Má svoj cieľ a zmysel, prečo žijeme, prečo žijeme tu, prečo nám Boh dal také schopnosti, aké nám dal. S nami a prostredníctvom nás by chcel niečo dosiahnuť na tejto Zemi. Na otázky typu „Prečo?“ je odpoveď, no iba vo svetle druhého adventu, iba z tejto perspektívy.
Priatelia, ľudia hľadajú budúcnosť. Na jednom internetovom portáli sa môžeme 18 krát dočítať, že aké udalosti ukončia dejiny tohto sveta. Autor licituje s tým, že akú šancu máme na to, aby sme sa dožili budúceho roku. Je obrovský rozdiel medzi špekuláciami takýchto tieňových vedcov a medzi kresťanskou nádejou. Tento svet neskončí nukleárnou vojnou, biologickou bombou, epidémiou, hospodárskou krízou, či vyčerpaním energetických zásob, ale pre to, lebo nastane nový začiatok, lebo Ježiš Kristus príde na túto Zem. Nikto iný nedokáže premeniť údolie Áchor na bránu nádeje, iba Ježiš Kristus, keď znova pretvorí našu planétu a definitívne zotrie slzy z našich očí. Nebude už viacej žiadnej rozlúčky, nebude viacej žiadnej smrti, nebude viacej žiadny žiaľ, nebude viacej žiadny zármutok, nebude viacej žiadne starnutie, nebude nič, čo by nám vzalo tých, ktorí nás milujú, ktorých milujeme my. To bude to riešenie! Nová Zem! Údolie Áchor učiním bránou nádeje! Túžim po tom, aby každý z nás tam mohol byť vtedy a tam, keď toto údolie utrpenia sa pretransformuje v bránu nádeje! Amen.