Mária a Marta

Luk 10, 38-42:  Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta.  Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová.   Marta však mala plné ruky práce s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!  Pán jej však povedal: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci,  a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.

1)    Kontext

Začiatok deja je daný výrokom, ktorým sa 38.-my verš začína: „Keď ale išli….“  alebo „A stalo sa keď išli…“ je jasne naznačené, že sa jedná o novú udalosť, ktorá nasleduje po rozhovore Ježiša s istým zákonníkom, ktorý kladie otázku ohľadne toho, že ktoré prikázanie je najväčšie, na čo mu Ježiš, okrem odpovede, rozpovie aj podobenstvo „O milosrdnom Samaritánovi“ (Luk 10, 25-37). Celý oddiel pokračuje v riešení otázky, ktorú načrtol zákonník: „Čo je najdôležitejšie? Ktoré prikázanie?“ Náš text je súčasťou celku, ktorý túto problematiku rieši v dvoch epizódach, príbeh o Marte a Márii je tou druhou epizódou. Pokračovať v čítaní

Naplnení plnosťou Božou

(Ef 3,14-19): „Preto zohýnam kolená pred Otcom,   od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi,   aby pre bohatstvo Božej slávy vo vás jeho Duchom mocne zosilnel vnútorný človek  a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske  mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka,  a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“

Prečítaný text je Pavlovou modlitbou. Pavol sa modlí o moje – naše potreby. Hovorí o tom, že má byť v nás Duchom Svätým mocne zosilnený vnútorný človek. Vyjadruje túžbu, aby Kristus skrze vieru prebýval v našich srdciach. Ďalej zdôrazňuje nutnosť poznania Kristovej lásky. Nakoniec hovorí o naplnení celou Božou plnosťou.

Zaujala ma práve jeho posledná prosba. Čo to je „byť naplnení celou Božou plnosťou?“ Pokračovať v čítaní

Znova a zhora

V nočnom rozhovore s Nikodémom Ježiš hovorí: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ (Ján 3,3). Znovuzrodenie. Znova a zhora. To je presný preklad gréckeho slovíčka „anothén“.

Mať možnosť sa znova vrátiť na začiatok. Svojho blížneho si urazil a povedal si mu niečo, čo ťa neskutočne mrzí. On sa tvári, že to nepočul a rozhoduje sa, že napriek tomu si od teba kúpi veľa kníh. Pri ceste autom si zabudol zastať pred dopravnou značkou STOP. Zastavuje ťa policajt a namiesto pokuty ťa posiela naspäť a dáva ti možnosť prejsť križovatkou druhýkrát. Teraz už zastaneš a pokuta je zažehnaná. Zabudol si podať daňové priznanie a daňový úrad ti posiela upomienku, kde ti všetky sankcie odpúšťa a dáva ti novú príležitosť vykonať svoju občiansku povinnosť v novom termíne. Omylom si uhradil faktúru na iný účet ako si mal, no dotyčný ti peniaze posiela späť na tvoj účet s upozornením, aby si druhýkrát uhradil sumu na správny účet. Reagoval si podráždene na svojho životného partnera, no on ťa objíme a nežne pobozká. Pokračovať v čítaní

Kríza

      Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj..“  (2 Tim 3,1-5) 

    Kdekoľvek sa pohneme, všade sa hovorí iba o kríze. V masmédiách, medzi ľuďmi na pracoviskách, v čakárni u lekára, v hromadných dopravných prostriedkoch, v školách, na mestských či obecných úradoch, dokonca aj v cirkvi. Kríza je fenomén, ktorý ovládol dnešný svet. Kríza v hospodárstve, kríza v medziľudských vzťahoch, kríza ako devalvácia skutočných hodnôt. Pokračovať v čítaní

Vznáša sa ako orol

Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,  tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.“ (5 Moj 32,11)

Sloveso „vznáša sa“, ktoré je použité v texte tzv. Božej piesne, ktorú Mojžiš zaznamenal tesne pred svojou smrťou, je rovnaké, ako to, ktoré charakterizuje Božieho Ducha na začiatku stvorenia v 1 Moj 1,2: „Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.“

V tomto výraze je obsiahnuté všetko. Hospodin sa vznáša. Jeho Duch sa vznáša. ON bdie. ON pozorne sleduje. Jeho láska Mu nedovolí byť ľahostajným. ON je pripravený konať v prospech svojho stvorenia. ON je pripravený nežne prejaviť svoju lásku tak, ako orol, ktorý chráni a sprevádza svoje mláďatá. Jeho „vznášanie sa“ je Jeho spôsob vedenia svojich detí, svojho ľudu.

Aké úžasné povzbudenie! Tvárou v tvár súčasnému stavu nášho sveta, ktorý sa blíži k  Pokračovať v čítaní

Si proti, alebo za?

A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.  A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.  Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla. Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci, a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.“  (Luk 10, 38-42) 

 Nie raz sa mi stalo, že som sám seba pristihol pri tom, ako sa snažím zmeniť. Túžim sa zbaviť zlozvykov. Chcem hovoriť tichšie, chcem sa zbaviť nervozity, chcem zvíťaziť nad svojou pohodlnosťou, či chcem byť prívetivejší a milší. Snažím sa, vytyčujem si ciele, ale nejde mi to. Znova a znova zisťujem, keď som si myslel, že už som zvíťazil, práve vtedy opäť padám a prehrávam. Čo s tým mám urobiť? Akú mám možnosť? Kde robím chybu?

Mária odhalila, čo je tajomstvom zotrvávania  v stave víťazstva. Nič nebolo pre ňu dôležitejšie, ako byť pri Ježišovi. Využívala každú príležitosť k tomu, aby sedela pri nohách Ježišových. Ona totiž pochopila, čo aj my vieme, ale na to často zabúdame: „V boji s hriechom nemáme šancu zvíťaziť. V našej kresťanskej skúsenosti si musíme uvedomiť, že jedine Pokračovať v čítaní

Boh je verný

„Pokušenie, ktoré na vás doľahlo, je len ľudské. Boh je však verný, On nedopustí, aby ste boli pokúšaný nad svoje sily, ale s pokušením dá aj východisko, aby ste ho vládali zniesť.“              (1 Kor 10, 13)

Tento text Biblie je pre mňa jeden z najkľúčovejších. Vždy, keď si myslím, že je toho veľa, spomeniem si na toto zasľúbenie a úmyselne si ho pripomínam.

Ľudské pokušenia. Prežívaš ich? Ja áno. Som pokúšaný, aby som sa neustále sťažoval na ťažkú dobu, v ktorej žijeme. Som pokúšaný, aby som urobil to alebo ono. Som pokúšaný reagovať podráždene na všetky nečakané podnety, s ktorými sa stretávam a ktoré ma vyvádzajú z môjho konceptu. Som pokúšaný, aby som sa v mojej mysli zaoberal iba sám so sebou a so svojimi problémami. Som pokúšaný… niekedy tak silno, že Pokračovať v čítaní

Rozumie nám?

 „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.  A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.“ (Žid 2,17.18)

Nie raz sa mi stáva, že keď prežívam problémy a ťažkosti vo svojom živote, začínam pochybovať. Pochybujem sám o sebe. Pochybujem o tom, či som urobil všetko preto, aby som tomu, čo na mňa dolieha, predišiel. Pochybujem o tom, či to, ako veci vidím a riešim, je ten najlepší pohľad a najlepšie riešenie. Pochybujem aj o druhých. Pochybujem o tom, či mi vôbec môžu rozumieť. Pochybujem, že keby boli v mojej koži, či by obstáli aspoň tak, ako ja. Pochybujem aj o okolnostiach a súvislostiach. Keby nie to, alebo ono, určite by sa to nestalo. Určite by som neprežíval to, čo prežívam. Občas sa pristihnem aj pri tom, že pochybujem aj o Bohu, o Ježišovi Kristovi. Môže mi On vôbec rozumieť? Prežíval to čo ja? Vie, čo sú to ťažkosti a problémy? Vie, čo to je bojovať proti hriechu, keď nikdy nezhrešil? Vie, čo to je byť chorý, keď bol stále zdravý?

Náš text hovorí, že sa musel vo všetkom pripodobniť človekovi. Boh má osobnú skúsenosť s hriechom a s jeho následkami! Dokonca prežil aj Pokračovať v čítaní

Radosť, modlitba a vďačnosť

Vyjadrovať sa stručne a jasne. To jedna z požiadaviek dnešnej doby. Ale nielen tej. Aj v Písme nájdeme takéto výzvy. Medzi tie najznámejšie patria určite Pavlove výroky v jeho prvom liste k Tesaloničanom: „Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. Za všetko ďakujte…“ (1Tes 5,16-18).

Radosť, modlitba a vďačnosť. Všetky tri výrazy sú spojené s absolútnymi prívlastkami. Ustavične sa radujte. Nepreháňa tu Pavol? Dá sa to vôbec? Čo, keď mi do smiechu nie je? Čo keď ma môj blížny práve vyhodil na ulicu sprevádzajúc ma nelichotivými nadávkami? Čo keď mi práve diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu? Čo keď zápasím s prežitím? Čo keď som práve rozbil svoje auto? Čo keď sa mi rúcajú moje vzťahy? O pár veršov ďalej (1 Tes 5,22) Pavol zaraďuje radosť medzi ovocie Ducha. Takže tu ide o radosť, ktorá vzniká ako dôsledok pôsobenia Ducha Svätého. Takáto radosť sa prejavuje aj počas utrpenia (1 Tes 1,6). Myslím na spievajúcich Pavla a Sílasa vo väzení… Je to ten vnútorný pokoj, ktorý musíme prijať ako dar. Pre rozšírenie pochopenia Pavol zaraďuje svoj druhý výrok. Neprestajne sa modlite. Ustavičná radosť súvisí s  Pokračovať v čítaní

Poznáš Ho?

U evanjelistu Matúša 7,22.23 čítame: „Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí.“ K tomu si môžeme ešte prečítať aj záver podobenstva o desiatich pannách u Mat 25,11.12: „Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám!  On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás.

O čom hovorí Ježiš Kristus v citovaných textoch? Aký nedostatok je vytýkaný tým, ktorí sa nakoniec nedostanú do Božieho kráľovstva? Podali slabý výkon? Málo o Ježišovi hovorili? Nevykonávali v Jeho mene veľké veci? Neurobili snáď dostatok zázrakov? Nepoznali snáď dostatočne niektorý vieroučný bod, o ktorom Písmo hovorí? Bol problém v ich akademickom vzdelaní? Nazbierali málo dobrých skutkov v živote? Odrecitovali málo textov Písma naspamäť? Nemali vhodný výzor či dostatočne biele rúcha? NIE! Zásadne nie! V čom teda zlyhali? V jednej jedinej veci. Ježiš im vytýka, že ich nepozná. Niežeby ich nepoznal podľa mena.

V biblickom kontexte slovíčko poznať znamená niečo omnoho viac, ako iba teoretické poznanie. Už na začiatku Biblie čítame, že: Pokračovať v čítaní