Archív kategorií: Pre povzbudenie

Chcel som silu….

Chcel som silu – dostal som starosti, aby ma posilnili.

Chcel som lásku – dostal som utrápených ľudí, aby som im pomáhal.

Chcel som odvahu – dostal som prekážky, aby som ich prekonával.

Chcel som blahobyt – dostal som príležitosť využiť svoje danosti a poctivo pracovať.

Chcel som múdrosť – dostal som problémy, aby som ich riešil.

Nedostal som nič z toho, čo som chcel, ale dostal som VŠETKO, čo som potreboval.

Najväčší lekár

„Pri západe slnka k nemu všetci privádzali chorých, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Na
každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.“ (Luk 4,40)
Slnko zapadá… V mestečku Kafarnaum v dome rybára Šimona Petra sedí muž. Pred ním
stojí plačúca matka s dieťatkom v náručí. Dieťa usedavo plače. „Čo mu je?“, berie muž
s láskou dieťatko do svojich rúk. „Ja neviem“, hovorí vzlykajúca matka, „stále iba plače
a plače“. „No, maličký, neplačkaj, uvidíš, bude to dobré!“, bozká drobčeka na čelíčko.
A naozaj! Ono prestáva plakať. Matka priskočí, utiera mu očičká od sĺz a dieťatko sa
smeje! „To snáď nie je pravda! Ono sa smeje, ono už neplače! Pane, Ty si ho uzdravil!
Ó, ďakujem Ti!“, berie si synčeka do rúk a v prítmí ani nevidí láskavý úsmev muža,
ktorý podáva poklad jej srdca späť do náručia. „Nech je Pán Boh Abrahámov, Izákov
a Jákobov oslávený!“, hovorí odchádzajúca žena. V dome zapaľujú svietniky. Ďalší a
ďalší prichádzajú na nosítkach a odchádzajú po vlastných nohách. Slepý, ktorého
priviedli, teraz, po dotyku rúk toho muža stojí ohromený pred domom a sleduje
zapadajúce slnko. Nemý, ktorý nemohol prehovoriť, spieva oslavnú pieseň. „Je ešte
niekto vonku?“, pýta sa muž príjemným hlasom ženy, ktorá stojí pri dverách. „Už nikto
Pane“, hovorí, „veď už aj slnko úplne zapadlo!“ „Dobre teda, pôjdeme si odpočinúť“,
vstáva Pán Ježiš a vchádza do vedľajšej miestnosti. „Pokoj vám!“, hovorí a ukladá sa
k odpočinku…
Milá sestra, milý brat a priateľu! Túžiš i ty po uzdravení? Túžiš pred západom slnka
dejín tohto sveta po uzdravení tvojej ubolenej duše, neváhaj ďalej! On vie, čo
potrebuješ! On pozná liek, ktorý ti pomôže! Ak slnko zapadne a ty neprijmeš Jeho
uzdravujúcu a premieňajúcu moc, potom si stratený! Tak, ako pomohol a uzdravil
chorých v dome Petrovom, tak pomôže a uzdraví aj teba! Dotyk jeho ruky znamená
nový začiatok! Neváhaj teda a vykroč do JEHO milujúcej náruče!
Daniel Márföldi

Život nie je fér.

“Aký dobrý je Boh voči statočným, voči tým, čo majú srdce čisté. No mne sa temer nohy podlomili, takmer som sa zapotácal. Lebo som žiarlil na chvastúňov, keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici… kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.”(Žalmy 73,1–3.17)

“Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.”(Kolosanom 3,25)

Neočakávajte, že sa s vami bude v živote zaobchádzať spravodlivo, pretože život nie je spravodlivý! Nevyhnete sa tomu, aby vám ľudia hovorili a robili veci, ktoré si nezaslúžite. Keď s vami niekto zle zaobchádza, skúste to vidieť ako príležitosť duchovne rásť. Nemučte sa opakovaním každej nespravodlivosti a všetkého, čo urobili, aby vám ublížili. Namiesto toho požiadajte Boha, aby dal hneď do vášho srdca odpustenie osobe, ktorá vás zranila.

Nesnažte sa na zranenie stále myslieť. Namiesto toho, aby ste sa sužovali názormi iných ľudí o vás – sústreďte sa na Boha a na to, čo si o vás myslí On! V konečnom dôsledku, to čo vás zranilo, je len ľudský názor! Pamätajte, Ježiš pozná skutočnú realitu oveľa lepšie ako ktokoľvek iný.

Určite nebolo fér, že bol pribitý na kríž, aby zomrel za vaše hriechy. Ale svoj život dal dobrovoľne, aby vám mohol dať úžasný dar večného života. Dal vám omnoho viac, ako si zaslúžite, preto keď sa k vám ostatní správajú nespravodlivo, neznepokojujte sa, ani sa nahnevajte. Odpustite a zabudnite! Pamätajte, že Boh s vami zaobchádza oveľa lepšie! Boh vám žehná oveľa viac, ako by ste si kedy mohli čo i len pomyslieť!

„Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.“ (Jakub 1,12)

„Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.“ (1. Petrov list 2,19.20)

B. Kern

Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja nádej. Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený.  V Bohu je moja spása a moja česť. Skalou mojej sily a mojím útočiskom je Boh. Žalm 62,6-9

Neprestávam sa čudovať, aké sú krehké a silné zároveň! Vyrašia cez zamrznutú zem, keď všetko ostatné ešte spí, a na miestach, ktoré vyzerajú tak strašidelne škaredo, prinesú závan života a nádeje. Videla som snežienky vyrastať cez škáročku pohodeného deravého vedra a vravím si: To je zázrak! Sila života ako moc Ducha! Bude dobre.

No, len čo sa ich dotknete, pomaly sa budú zvädnuto kloniť k zemi. V teplej dlani sa zošúveria, sila z nich opadne. Snežienky mi pripomínajú, akí sme krehkí. A že nás bolí, keď sa nás „dotknú“.

Možno máš práve také obdobie, že sa len „lajbavo“ chúliš do Božej dlane. Máš pocit, že nemá veľký význam to, čo robíš, kto si a kde si…. ako malý kvietok, ktorý nemá dlhé trvanie. Nech ti snežienky pripomenú, že aj napriek krehkosti máš v sebe neuveriteľnú silu rásť! Je to Boží Duch, ktorý koná v Tebe, aby cez Tvoju krehkosť ohlasoval jar, v ktorej „On činí všetko nové“. A priniesol aj nádej života. Nech si pri pohľade na Tvoj život všetci frustrovaní a unavení života povedia: Boh je mocný! Bude dobre! (A. Činčuráková–Tipulová)

 K tebe sa utiekam, Hospodin, nech nie som nikdy zahanbený! Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď! Nakloň ku mne svoje ucho a pomôž mi! 3 Buď mi skalným útočiskom, kam smiem kedykoľvek prísť. Rozhodol si, že ma zachrániš, lebo ty si moja skala a moja pevnosť….Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine. Tebe dôverujem od svojej mladosti. Na Teba sa spolieham… Žalm 71,1-3;5-6)

Z čoho čerpať

Z čoho čerpať?

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.  “ (Ján 14,27)

Neviem ako vy, ale počas týchto nevľúdnych, studených, opršaných a sychravých dní omnoho ťažšie hľadám motiváciu byť radostný, vyrovnaný a šťastný. Keď je slniečko schované, chcem či nechcem, vplýva to na mňa. Tak rád by som bol, keby to tak nebolo, ale je… A nielen to. Vďaka tomu, že som viac depresívny, ako inokedy, som aj náchylnejší na choroby a stále zápasím s nejakou nádchou, prechladnutím, kašľom či únavou alebo depresiou. Ani táto skutočnosť mi nepridáva dôvod k radosti… A potom tá situácia okolo nás. Správy o vojnách, zločinoch, násiliach, skrivodlivostiach a „zle“ na mňa chrlia všetky médiá. Noviny sú toho plné, internet tým je zahltený a takmer každý týždeň sa dozvedám o stále novších a novších konšpiračných teóriách, o sprisahaniach a o tom, ako niekto popoťahuje nitky diania v zdravotníctve, v športe, v kultúre, v hospodárstve, v ekonomike a samozrejme v politike. Som konfrontovaný s tým, že všetci klamú a podvádzajú, každému ide len o seba a nikomu sa už nedá veriť. Ani toto ma nenaplňuje istou a pokojom. Skôr naopak… Pokračovať v čítaní

Dve stretnutia

 „Ezav sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali. “ (1 Moj 33,4)

Jakob a Ezav sa pred dvadsiatimi rokmi rozišli ako nepriatelia. Ublížili si… Zranili jeden druhého… Celých dvadsať rokov žili s koreňom horkosti v srdci…

Teraz sa stretávajú. Krívajúci Jakob, kráčajúci pred svojou rodinou, s vystrašenými deťmi, so svojimi štyrmi ženami, s veľkými stádami s množstvom krehkých mláďat… Hrdlo má zovreté, do očí sa mu tlačia slzy, srdce mu tlčie v očakávaní…

Ako Ezav zareaguje? Ako to dopadne…? Čo sa to deje? Ezav uteká oproti nemu! Vojaci stoja, neútočia! Objímajú sa a plačú obaja… Jakob a Ezav… Odpustili si… Zmierili sa. Po dvadsiatich rokoch… Pokračovať v čítaní

Trpezlivosť

 „Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. “ (Jak 5,7.8)      

Som netrpezlivý. Dosť často sa pri tom pristihujem. Nedokážem trpezlivo čakať na to, až pominie dopravná zápcha na ceste. Netrpezlivo čakám na rozsvietenie zeleného svetla na semafore. Som netrpezlivý, keď sa predo mnou pomaly vlečie po ceste kamión či nákladné auto. Som netrpezlivý, keď je spustená závora na železničnom priecestí. Som netrpezlivý, keď čakám na príchod vlaku či autobusu, ktorým majú pricestovať moje deti. Som netrpezlivý v rade pri pokladni v Pokračovať v čítaní

Tichučko volal som.

Tichučko volal som. A nepočul si.

Toľkokrát. Toľkokrát odpovedals: NIE SI.

Dal som ti zmysly, aby ma poznali.

Zapredal si ich túžbam a tie pomaly

a isto ti vzali moju podobu a čistotu,

však jedno nemohli ti naplniť – istotu.

Istotu v to, že nie som a že ťa nenájdem. Pokračovať v čítaní