Boh blízky a prítomný

Úvod

Milí sestry a bratia, drahí priatelia! Príbeh, o ktorom dnes budeme uvažovať, nás zavedie až na úplný začiatok. Židia totiž prvých jedenásť kapitol 1. knihy Mojžišovej označujú za pradejiny – prehistóriu – a až to, čo nasleduje, teda následné prerozprávanie príbehu patriarchov (Abraháma a jeho potomkov),  je v tomto chápaní počiatkom dejín.

Čítajme teda celú kapitolu Gen 12,1-20: „Hospodin povedal Abrámovi: Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním! Požehnám tých, čo žehnajú teba, zlorečiť budem tým, čo tebe zlorečia. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.  Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. Šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Cháranu. Abrám vzal svoju ženu Sáraj, svojho synovca Lóta, všetok majetok, čo nadobudli, i služobníctvo, ktoré získali v Chárane. Pohli sa a šli do Kanaánu. Keď prišli do Kanaánu,  Abrám prešiel krajinou až k posvätnému miestu v Sícheme, k Móreho dubu. Vtedy bývali v krajine Kanaánčania. Abrámovi sa zjavil Hospodin a povedal mu: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. Potom tam postavil oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil. Keď v krajine nastal hlad, Abrám odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa veľmi rozšíril hlad. Keď sa chystali vojsť do Egypta, povedal svojej žene Sáraj: Pozri sa, viem, že si žena krásneho vzhľadu. Keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: Toto je jeho žena. Mňa zabijú a teba nechajú nažive. Povedz teda, že si moja sestra, aby sa mi pre teba vodilo dobre a zostal som tvojou zásluhou nažive Keď Abrám prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to žena veľmi krásna.  Uvideli ju aj faraónovi dvorania, vychválili ju pred faraónom a odviedli ju do jeho paláca.  Ten pre ňu s Abrámom dobre zaobchádzal, takže mal ovce, dobytok, osly, sluhov, slúžky, oslice a ťavy. Hospodin však postihol faraóna i jeho dom ťažkými údermi pre Sáraj, Abrámovu ženu. Faraón zavolal Abráma a povedal mu: Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena?  Prečo si povedal, že je to tvoja sestra? Ja som si ju preto vzal za ženu. Tu teda máš svoju ženu, ber si ju a choď!  Faraón ho potom zveril mužom, aby ho poslali preč aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.“ Pokračovať v čítaní →

Z čoho čerpať

Z čoho čerpať?

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.  “ (Ján 14,27)

Neviem ako vy, ale počas týchto nevľúdnych, studených, opršaných a sychravých dní omnoho ťažšie hľadám motiváciu byť radostný, vyrovnaný a šťastný. Keď je slniečko schované, chcem či nechcem, vplýva to na mňa. Tak rád by som bol, keby to tak nebolo, ale je… A nielen to. Vďaka tomu, že som viac depresívny, ako inokedy, som aj náchylnejší na choroby a stále zápasím s nejakou nádchou, prechladnutím, kašľom či únavou alebo depresiou. Ani táto skutočnosť mi nepridáva dôvod k radosti… A potom tá situácia okolo nás. Správy o vojnách, zločinoch, násiliach, skrivodlivostiach a „zle“ na mňa chrlia všetky médiá. Noviny sú toho plné, internet tým je zahltený a takmer každý týždeň sa dozvedám o stále novších a novších konšpiračných teóriách, o sprisahaniach a o tom, ako niekto popoťahuje nitky diania v zdravotníctve, v športe, v kultúre, v hospodárstve, v ekonomike a samozrejme v politike. Som konfrontovaný s tým, že všetci klamú a podvádzajú, každému ide len o seba a nikomu sa už nedá veriť. Ani toto ma nenaplňuje istou a pokojom. Skôr naopak… Pokračovať v čítaní →

Pozvánka na prednášky kazateľa z geta

Pozývame vás na prednášky Willie Ramosa, ktoré budú od 21. do 28.2015 v Bratislave:

ramos

O W.Ramosovi:

„Bol som bezdomovec, spával som pod mostmi, žobral som a kradol som, aby som sa najedol. A keď sa na mňa dívate, vidíte, že som musel kradnúť veľa…“ To sú slova Willieho Ramosa o tom aký bol kedysi „ten starý“ Willie. Dnes Willie Ramos nežobre, ale káže Božie Slovo. Už nie je bezdomovec a gangster, ale Božie dieťa. Pracuje a slúži Bohu ako kazateľ pre mladých.

Všade kam príde, dokáže osloviť mladých ľudí. Nehanbí sa podeliť o presvedčenie svojho srdca a o to, že uveril v Ježiša Krista. Jeho silné svedectvo drží poslucháčov v napätí. Willie sa narodil v Chicagu, vyrastal však na Floride, kde hľadal rôzne zábavy, ktoré by naplnili jeho život. Hral aj v niektorých filmoch, medzi ktorými sú „Big Trouble“ s Tim Allenom, Rune Russom a v „The disciples“ s Ice T. Od detstva bol členom černošského gangu a ako sám hovorí, nakoniec ho zachránil židovský tesár. Keď Willi odhodil nabitú pištoľ, s ktorou práve plánoval ukončiť svoj život, dostal odpoveď na modlitbu, ktorú nazval poslednou modlitbou.

Willie nabíja svoje slová posolstvom Biblie, aby zvestoval meno Božieho Syna. Poéziou v „geto-štýle“, kázaním a humorom vyjadruje Willie skutočnú túžbu podeliť sa so svojím svedectvom o pravom Bohu s každým človekom, kdekoľvek sa nachádza. Je známy svojou neopakovateľnou „rap-verziou piesne „Ježíš má ma rád“. Všade hovorí, že zasvätil svoj život modlitbe a nádeji, že ďalší márnotratní synovia a dcéry sa vrátia domov a po prvýkrát prežijú, tak ako to prežil on, skutočnú lásku.

Záznamy z jeho kázaní si môžete pozrieť tu:

1. časť 

2. časť

 

Vrch premenenia

 

Úvod: 

Milé sestry, milí bratia, drahí priatelia! Dovoľte mi, aby som vám dnes úvodom nášho uvažovania položil niekoľko otázok.

Pretože sme na začiatku roku 2015 – a s tým súvisí aj plánovanie či predsavzatia – predstavte si situáciu, že vám niekto ponúka ako dar poukaz na dovolenku. Keby ste si mali vybrať dovolenku pri mori alebo v horách, ako by ste sa rozhodli? Kto by si chcel naplánovať svoju dovolenku v roku 2015 pri mori? Môžem vidieť vaše ruky? Ďakujem. Kto z vás by si vybral dovolenku v horách? Môžete sa prihlásiť? Ďakujem. Keby ste dostali pozvanie k výstupu na najvyšší vrch sveta, dali by ste si povedať?

Mám otázku pre našich študentov. Ako sa tento vrch nazýva, akú má výšku, kedy a kto na neho prvý vystúpil?  (Mount Everest – Čomolungma, 8 848 m, 29.5.1953, horolezec sir Edmund Persival Hillary z Nového Zélandu a jeho šerpa Tenzing Norgay z Nepálu). Prvou ženou, ktorá vyšla na tento vrch, bola 16. mája 1975 japonka Junko Tabei. Prvými Slovákmi na vrchole Everestu boli Jozef Psotka (zahynul pri zostupe) a Zoltán Demján 15. októbra 1984.

Som presvedčený o tom, že by výstup na takýto vrch bol takým zážitkom, na ktorý sa nedá nikdy zabudnúť. Pokračovať v čítaní →

Mŕtvy pes a kráľov syn (alebo evanjelium podľa Mefibóšeta)

Milé sestry a bratia, drahí priatelia, už od dôb babylonskej veže máme tu na svete ako ľudia, ako národy a národnosti, jeden problém. Nemôžeme sa medzi sebou dohovoriť, dohodnúť. A tak sa učíme cudzie jazyky, s väčším či menším úspechom. Záleží na tom, ako to komu ide. Niekto je rýchlejší a ohybnejší a iný sa zase žiadny cudzí jazyk poriadne naučiť nedokáže. A tak sa snažíme, trápime a zase snažíme…

Ale ten problém nemáme len s úplne odlišnými jazykmi. Niekedy môžeme hovoriť rovnakým alebo veľmi podobným jazykom a aj tak sa ťažko dohodneme. Niekedy stačí, aby sa stretli Slováci z rôznych regiónov a môžeme mať postarané o zábavu. Skúste si predstaviť, že sa niekoľko gazdiniek stretne a začnú hovoriť o tom, čo uvaria ako prílohu k hlavnému jedlu. Hrdá Slovenka, ktorá dbá na spisovnú slovenčinu, prehlási, že bude variť ZEMIAKY. Jej priateľka z Rožňavy povie, že uvarí GRULE. K tomu sa môže pridať Liptovčanka s tým, že ona uvarí ŠVÁBKY. Ich priateľka zo Spiša rozhodne prehlási, že ona chce variť BANDURKY. Prešovčanka bude trvať na tom, že uvarí KOMPERE, no jej Záhorská kolegyňa nechce ustúpiť z toho, že sa budú variť KRUMPLE.  Možno ich česká kamarátka pokojne prehlási, že BRAMBORY by boli najlepšie… Pokračovať v čítaní →

Dve stretnutia

 „Ezav sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali. “ (1 Moj 33,4)

Jakob a Ezav sa pred dvadsiatimi rokmi rozišli ako nepriatelia. Ublížili si… Zranili jeden druhého… Celých dvadsať rokov žili s koreňom horkosti v srdci…

Teraz sa stretávajú. Krívajúci Jakob, kráčajúci pred svojou rodinou, s vystrašenými deťmi, so svojimi štyrmi ženami, s veľkými stádami s množstvom krehkých mláďat… Hrdlo má zovreté, do očí sa mu tlačia slzy, srdce mu tlčie v očakávaní…

Ako Ezav zareaguje? Ako to dopadne…? Čo sa to deje? Ezav uteká oproti nemu! Vojaci stoja, neútočia! Objímajú sa a plačú obaja… Jakob a Ezav… Odpustili si… Zmierili sa. Po dvadsiatich rokoch… Pokračovať v čítaní →

Žena s Bohom na zemi

Milé sestry a bratia, drahí priatelia, chcel by som dnes začať jednou dôležitou výzvou. Prihláste sa prosím tí z Vás, ktorí neprežívate žiadne problémy v živote… …To, že sa nikto neprihlásil, nasvedčuje tomu, že život veriaceho človeka, život kresťana, nie je prechádzka ružovou záhradou. Problémy sa nevyhýbajú nikomu z nás. Choroba naša, či niekoho z našich blízkych, strata životných istôt – zamestnania či bývania, finančné problémy, študijné problémy na škole, boj so závislosťou v rodine,  komplikované medziľudské vzťahy a mohli by sme donekonečna vymenovávať…

Chceme sa dnes dopoludnia pozrieť na príbeh jednej  reálnej rodiny, ktorá žila v dobe, keď nezamestnanosť nebola riešená sociálnymi dávkami a podporou.

V príbehu matky sa budeme pýtať: Je vôbec k niečomu v dobe nezamestnanosti a tržného hospodárstva viera v Boha?

I: Ako prežiť problémy?

A. Text Písma

Čítame text Písma Svätého v starozákonnej knihe, v 2 Kr 4,1-7, kde čítame: Pokračovať v čítaní →

Prečo príde JK znova?

Chcel by som citovať z knihy proroka Hozeáša, z 2. kapitoly, 17. verš (Roháček 15. verš): „Odtiaľ jej dám vinice a údolie Áchor ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.“ Možno na prvé počutie pre nás tento text príliš veľa nehovorí. Pozrime sa, aký význam má údolie Áchor. Keď prorok Hozeáš vyhľadal Izraelitov a povedal im asi toto: „Hospodin má pre vás jedno zvláštne, mimoriadne posolstvo. Dnes ste tu v údolí Áchor, ale ja učiním toto údolie bránou nádeje.“ Čo znamenala táto veta pre ľudí žijúcich vtedy a tam? Čím bolo toto údolie Áchor vtedy a tam, podľa ich chápania?

V knihe Jozua sa stretávame s týmto výrazom v Biblii prvýkrát. V 7. kapitole od 24. verša môžeme sledovať udalosť, ktorá sa odohrala v údolí Áchor. Je to miesto, kde Achana a jeho rodinu ukameňovali. Čítajme text Písma: „24 Nato Jozua s celým Izraelom chytil Áchana, syna Zerachovho, i striebro, plášť a zlatý prút ako aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko, čo mal a vyviedli ich do údolia Áchor.   25  Jozua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Teba nech dnes uvrhne Hospodin do nešťastia! Potom ho celý Izrael ukameňoval — ich telá spálili a ukameňovali.“ Nie je to jedna z najkrajších udalostí v Biblii. Možno túžime po tom, keby sa v Biblii vôbec nenachádzala, alebo keby sme ju mohli rýchlo prelistovať. Je to jedna z najtemnejších chvíľ obsadzovania Kanaánu. Pokračovať v čítaní →

Márnosť

Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.

Každý z nás sme niekde na začiatku začali žiť s tým, že sa to oplatí, že to má zmysel. Sme presvedčení, že sa oplatí vzdelávať a učiť, lebo tým, že sa ponoríme do poznávania a vzdelávania, môžeme získať informácie, na základe ktorých dokážeme vyriešiť veľké otázky života a vylepšiť tým kvalitu svojich životov s kladným dopadom na budúce generácie. Oplatí sa pracovať, lebo získame také výsady a toľko peňazí, že náš život sa stane lepším. Oplatí sa dbať o svoje zdravie, lebo sa domnievame, že budeme dlhšie žiť. Hovorievame, že sa oplatí splodiť potomkov, lebo sa o nás bude mať kto v starobe postarať, bude nás mať kto rád.

Niekedy sa zastavíme a uvažujeme nad tým, že svet predsa takto nefunguje. V kritických životných situáciách si kladieme otázku: „Oplatilo sa takto uvažovať?“ Skutočne sa stal náš život kvalitnejším? Áno, učíme sa. Čím viac však vieme, tým skôr dospejeme k tomu, že nevieme vyriešiť kľúčové otázky života a smrti. Čím viacej pracujeme, tým skôr zisťujeme, že omnoho ľahšie získavajú peniaze tí, ktorí nepracujú. Možno kradnú a podvádzajú, ale majú viacej peňazí ako tí, ktorí čestne a svedomito pracujú. A tak sa pýtame: „Oplatí sa to?“  Staráme sa o svoje zdravie a v jeden deň, po obyčajnom röntgenovom vyšetrení, sa dozvedáme diagnózu: „Nádor!“ Kladieme si otázku: „Prečo?“  Bojujeme za spravodlivosť a víťazí nespravodlivosť a násilie. Plodíme potomkov a v jeden pekný deň nás naše deti opúšťajú. Odídu. Pokračovať v čítaní →