Zhrbená žena
Luk 13, 10-17: 10 V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. 11 Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti. 13 Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň! 15 Pán mu odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu? 16 A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň? 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých zázračných skutkov, ktoré Ježiš konal.
1) Príbeh
Uplynulo už 18 rokov odvtedy, čo sa jej to stalo. Vyrástla a bola vychovaná ako hrdá Izraelitka, dcéra Abrahámova. Tešila sa, že sa raz vydá, založí si svoj vlastný domov, bude vychovávať deti a bude šťastnou matkou medzi ženami Izraela… A v tom prišiel nečakane ten deň, keď sa všetko zmenilo. Choroba. Nepríjemná. Zlá. Obmedzujúca. Zhrbenie. Pokrivenie. Osemnásť rokov pohľadu na zem. Dole. Predtým sa so zodvihnutou hlavou mohla každému pozrieť do očí. Mohla komunikovať bezprostredne, očný kontakt bol pre ňu samozrejmosťou. Teraz je to úplne inak. Kým dovtedy skúmala tváre ľudí, a tešila sa z pohľadu na vysoké stromy, strechy domov, vrcholce kopcov a pahorkov s vychádzajúcim či zapadajúcim slnkom či na guľatý mesiac a jagavé hviezdy na nočnej oblohe. Teraz poznávala ľudí podľa toho, čo mali obuté na svojich nohách. Sandále rôzneho druhu a kvality, bosé nohy, niektoré aj zranené, krvavé, špinavé a zaprášené, mnohokrát aj páchnuce… To, čo najčastejšie videla, bola dlažba, kamene a prach na ceste či podlaha po ktorej kráčala spolu s ostatnými. Keď zapršalo, poznala každú mláku. Videla, ako sa kvapky dažďa miešajú s prachom a s hlinou a ako vzniká blato, ako sa všade valia prúdy špinavej vody. Keď slnko zase pálilo, možno ihneď spoznala, koľko vody a za aký čas sa z každej mláky vyparilo. Už sa s tým zmierila. Farizeji a zákonníci ju označili za veľkú hriešnicu. Hovorievali, že je posadnutá. To, že je chorá, musí byť následkom toho, že satan, ktorému slúžila, ju poviazal. Napriek tomu do synagógy chodila takmer každú sobotu. Nevidela pohŕdavé pohľady spoluveriacich, keď si sadala do poslednej lavice. Možno, že jej padlo dobre, keď si od nej všetci odsadli, aspoň nemusela nič vysvetľovať a obhajovať sa. Stačilo, že počula. Pokračovať v čítaní
Domáci chlieb
Suroviny:
1 kg hladkej múky (môžete dať 300 g celozrnnej múky + 700 g hladkej chlebovej múky najlepšie T 650), 2 dcl srvátky (alebo mlieka, kyslého mlieka), 42 g čerstvých kvasníc, 1 a 1/2 polievkovej lyžice soli, 1 kávová lyžička cukru/medu, voda podľa potreby, semienka podľa vlastnej fantázie
Zarobíme si kvások: 2 dcl vlažnej vody, kvasnice, cukor. Pridáme ho k ostatným surovinám a zamiesime hustejšie cesto, najľahšie je to s ponorným mixérom. Necháme cca 20 minút kysnúť, potom premiesime. Zopakujeme ešte 2 krát. Necháme vykysnúť asi 20-30 minút a ručne premiesime na požadovaný tvar a dáme na plech, najlepšie na papier na pečenie. Zvrchu narežeme nožom a necháme kysnúť 20 minút. Medzitým si rozohrejeme rúru na 220°C. Chlieb pečieme 20 minút pri 220°C a 20 minút pri 200°C, kým nemáme pekne upečenú kôrku. Do rúry môžeme dať hrnček s vodou, chlieb bude mať hrubšiu kôrku. Ak chlieb pred pečením a po vybratí z rúry potriete vodou, bude kôrka lesklá. Pokiaľ sa chlieb „trúsi“, bolo cesto príliš tuhé. Ak sa cesto po vychladnutí „prepadne“, bolo cesto príliš riedke. Dobrú chuť.
Trpezlivosť
„Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. “ (Jak 5,7.8)
Som netrpezlivý. Dosť často sa pri tom pristihujem. Nedokážem trpezlivo čakať na to, až pominie dopravná zápcha na ceste. Netrpezlivo čakám na rozsvietenie zeleného svetla na semafore. Som netrpezlivý, keď sa predo mnou pomaly vlečie po ceste kamión či nákladné auto. Som netrpezlivý, keď je spustená závora na železničnom priecestí. Som netrpezlivý, keď čakám na príchod vlaku či autobusu, ktorým majú pricestovať moje deti. Som netrpezlivý v rade pri pokladni v Pokračovať v čítaní
Dvaja stavitelia
Jedným z podobenstiev Pána Ježiša Krista, ktoré má dve verzie je aj podobenstvo „O dvoch staviteľoch“, alebo podobenstvo „O dvoch domoch“. Zaznamenali ho Matúš aj Lukáš.
Prečítajme si najskôr Matúšovu verziu u Mat 7,24.27: „24 Každého tedy, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. 25 A spustil sa lejak, a prišly rieky, a zavialy vetry a oborily sa na ten dom, a nepadnul, pretože bol založený na skale. 26 A každý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich, bude pripodobnený človeku bláznovi, ktorý vystavil svoj dom na piesku. 27 A spustil sa lejak a prišly rieky, a zavialy vetry a zavadily o ten dom, a padnul a jeho pád bol veliký.
Teraz si prečítajme aj Lukášovu verziu u Luk 6,47-49: „47 Každý, kto prichádza ku mne a čuje moje slová a činí ich – ukážem vám, komu je podobný. 48 Podobný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil základ na skale. A keď prišla povodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre založený na skale. 49 Ale ten, kto počul a neučinil, podobný je človekovi, postavivšiemu dom na zemi bez základu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.“
A. Porovnanie Pokračovať v čítaní
Tichučko volal som.
Tichučko volal som. A nepočul si.
Toľkokrát. Toľkokrát odpovedals: NIE SI.
Dal som ti zmysly, aby ma poznali.
Zapredal si ich túžbam a tie pomaly
a isto ti vzali moju podobu a čistotu,
však jedno nemohli ti naplniť – istotu.
Istotu v to, že nie som a že ťa nenájdem. Pokračovať v čítaní
Si úžasný Boh
Si úžasný Boh.
Stvoril si vesmír a svet
A na nej krásy zázrak všeliký
A dovolil tú záplavu bied,
Aby pochopil, že TY si veliký.
Si úžasný Boh. Pokračovať v čítaní
Rozhodla som sa milovať!!
Rozhodla som sa – milovať.
a všetko sa mení
vôľa sa stáva slobodnejšou.
moja fantázia čistejšou
myšlienky spravodlivejšími
Buď pochválené meno Tvoje, Pane
Ďakujem Pane, za každý nový deň,
Aj za ten, keď do srdca mi kvapne ľudskej zloby blen.
Buď pochválené Tvoje meno, Pane.
Za to, že dávaš mi slnko, vône, vtákov spev,
aj že mi dávaš krotiť prudký mysle hnev,
buď pochválené meno Tvoje, Pane.
Nalaď sa na živé chvály
Mládež CASD:
Sme vďační nášmu nebeskému Dirigentovi, že na jeseň tohto roku príde na svet prvý spoločný album chvál mladých adventistov v našej krajine. Pri jeho príprave sa stretla takmer 50-členná skupina spevákov a hudobníkov z celého Slovenska. Všetkých nás spojila túžba nahrať a najmä prežiť piesne, ktoré sú našou spoločnou odpoveďou Bohu. Cítime, že nás volá k sebe. A preto sa chceme každý deň znovu a znovu v loďke nášho života vypraviť na novú cestu, na konci ktorej uvidíme Jeho.
Vypočujte si prvé dve skladby z pripravovaného albumu už teraz: TU
CD si môžete objednať TU